Alojz Hlina je poslanec NRSR za Obyčajných ľudí –nezávislé osobnosti. Nedalo mi, aby som nereagoval na jeden z jeho blogov. Cítil sa byť urazený ako malé decko za to, že redaktor Pravdy ho mierne sfúkol za gramatiku v článku.
Tiež blogujem a mám aj chyby, ak ma na nich upozornia, len sa slušne poďakujem a ospravedlním sa za to. To, čo tu predviedol pán poslanec, nie nič ako urazenie jeho neomylného ega. Akosi pozabudol na to, že už nie je súkromnou, ale verejne činnou osobou a teda je zodpovedný ľuďom, keďže je platený z ich daní. Na toto by si mal zvyknúť. Politik je jednoducho pod drobnohľadom a pod neustálou kritikou verejnosti. Žeby príchodom do parlamentu fungovala iba krátkodobá pamäť?
Politik ako verejná osoba musí zniesť oveľa väčšiu formu kritiky a tlakov. Nie je možné, aby sa cítil niekto urazený dupľovane preto, ak si za to môže sám! Áno, sám, pretože na základe informácií v jeho blogu poslal svoj článok aj ostatným redakciám. Preto mali novinári plné právo reagovať na tento článok či blog. Vôbec nepatrím k obhajcom médií, ale jednoducho sú tu. Novinári, jedni za – iní proti.
Výhovorky typu „manželka mi opravuje blogy a teraz to nestihla“ sú smiešne ako plač nad „kožou z kuraťa“ pána predsedu strany. Mne naozaj pripomínajú neustále výhovorky malých detí a nie dospelých osôb. Detí, ktoré sa hrajú na vlastnom piesočku a nevidia napravo ani naľavo. Kedysi sa mi jeho počiny aj páčili. No po Malackách som presvedčený o budovaní imidžu neschopnosti ponúkať reálne riešenia.
Tak sme prišli o jedného občianskeho aktivistu a máme o jedného politika viac. Na margo opravovania blogov: pán poslanec má predsa asistenta či asistentku a už vôbec nevravím o tom, že už je poslancom a taký poslanec má čas na písanie blogov o nejakom vysielači… Nemal by radšej takéto problémy riešiť v parlamente, keďže je poslancom a môže predkladať zákony? Alebo tu budeme čítať len blogy od pánov poslancov, ako by to mohlo byť, ale oni chudáci nemôžu vôbec nič presadiť, pretože Fico?!
Na záver už len jedno ľudové príslovie na zopakovanie pre tých, čo na neho zabudli. „Zabudol vôl, že teľaťom bol.“