Rozum Rudolfa Slobodu je dielom včerajška aj dneška. Ožili vo mne spomienky na dané obdobie môjho života v socializme. V tomto diele, ktoré vyšlo v roku 1982 nie je nič, čo by neodzrkadľovalo aj súčasnú dobu.
Najväčším problémom doby je prázdnota a tupé naháňanie sa za majetkom bez akéhokoľvek cieľa. Teda jeden cieľ tu je. Ovládať a ukazovať svoje materiálne bohatstvo na verejnosti. Mládež mala podobné problémy vtedy, má ich aj teraz a bude mať ich aj v budúcnosti. Problémom neustáleho nadávanie na mládež je jej správanie sa, je jej prázdnota a bezcieľnosť ich životných pánov a absolútne prízemných cieľov v podobe materializmu bez duševného rozvoja.
Na to, že dielo vzniklo v dobe socializmu, je až prekvapivé jeho vydanie. Niekoľkokrát sa v ňom použili slová ako VB, ktoré sa dá nahradiť slovom Polícia a socializmus, ktorý sa v pohode dá nahradiť slovným spojením „súčasný kapitalizmus“. Potom toto dielo môžete vydať bez problémov aj v súčasnosti a nemusíte sa báť, že by stratilo na aktuálnosti.
Sloboda si nedáva vôbec servítku pred ústa. Neopisuje pokroky socializmu a ideál spoločnosti. Verí v Boha a nemá problém s náboženstvom.
Čudujem sa, že v tej dobe bola takáto literatúra vôbec vydaná. Človek s pocitom prázdnoty a bezcieľneho života? Je to vôbec možné? Rozvrátená rodina a jednoducho opísaný bežný život s filozofickým nádychom. Kopa myšlienok a pôsobivých prirovnaní. Láska syna k otcovi a bezradnosť nad svojím súčasným životom, ktorá vrcholí myšlienkami na samovraždu.
Toto dielo je slobodnejšie ako ktorákoľvek kniha, alebo film či článok, ktoré sú produkované v súčasnosti. V súčasnej dobe by ho mohli napadnúť za rasistické myšlienky, sexuálne harašenie na pracovisku, propagáciu alkoholu, domáceho násilia či za xenofóbiu. Jednoducho, zakrývame si oči pred tým, akí naozaj sme. Na všetko normálne nenormálne máme nejakú diagnózu a strácame myslenie. Usádza sa v nás prázdnota a prestávame komunikovať. Strácame postupne nádej a silu v dobro.