O podpore živnostníkov sa toho nahovorilo a napísalo už toľko, že sa od samej dobroty, s akou nám chce vrchnosť pomáhať, nás pomaly likvidujú.
Chcel som však na inú tému. Toľko sa už navravelo o grantoch a podporných systémoch EÚ pre nerozvinutú oblasť vidieka, či zaostalých regiónov. Ak si však chcete zažiadať o nejaký grant, tak vám ho pri najlepšom stratia. Vravím z vlastnej skúsenosti o agentúre, ktorá ani prakticky neviem prečo existuje – o NADSME.
Lenže ak živnostník zbadá tú kopu papierov a potvrdení a doslova šikany zo strany donora… Vlastne zistí, že ani až tak veľmi tie peniaze nebude chcieť. Radšej sa bude ďalej trápiť so starou vŕtačkou či NC strojom. Prioritne mi ide o malé podniky a živnostníkov. Práve táto skupina by určite ocenila modernizáciu svojho parku a tým aj zvýšila konkurenciu dovozovým výrobkom. Možno by sa vytvorili aj aké také pracovné miesta.
Poľnohospodárstvo či malý potravinársky priemysel tiež voľajako nemôžu napredovať bez obnovy svojho technického parku. Tak len prežívajú a závidia svojim susedom dotácie, ktoré im ich štáty vylobovali.
No žiaľ, my sme na Slovensku. Mám však pre našich vládnych činiteľov jeden nápad. Kofinancovanie v prípade súkromného sektora je totiž 50%, aby ste nezasvätení tomu porozumeli. Na začiatku musíte mať a zaplatiť plných 100% za technológiu či stroj. Musíte si po náhodnom schválení projektu totiž tie financie pozháňať. Je viacero možností – úver, známy atď. No a potom sa musíte modliť za to, aby ste pri vyúčtovaní náhodou nezabudli niekde nejakú čiarku či bodku. Musíte si spraviť prieskum trhu atď. Nakoniec zistíte, že ten grant ani nechcete, aj keď by sa vám to zišlo a mohli by ste aspoň ako tak konkurovať Ázijcom.
Skúsim to však otočiť. Vážení páni tam hore, čo keby ste prieskum trhu a kúpu tých strojov a zariadení zobrali na svoje plecia? My len jednoducho vypíšeme papier, čo nám treba a v ktorom regióne podnikáme, od toho by sa prideľovali body a schvaľovali žiadosti. Ak by však štát zaobstaral daný stroj drahšie, ako by ho dokázal zohnať žiadateľ, bola by rozhodujúca najnižšia cena a to žiadateľova. Ministerstvá by mohli spraviť priemerné ceny produktov a uviesť ich na stránkach. Ak by ceny boli nižšie ako uvedené na stránke, okamžite by ich museli znížiť a aplikovať najnižšiu cenu.
Mnohí budete oponovať, že výrobkov je strašne veľa. To aj zamestnancov na ministerstvách. Mám kamaráta v papiernictve a ten má tiež veľa položiek. Je však schopný okamžite mi ich ponúknuť.
Výsledok tohto všetkého by asi bolo nasledovné. Potrebujem z grantu kúpiť NC stroj v hodnote cca 21.000,- € pri ktorom sa zároveň vytvorí aj pracovné miesto. Zadám parametre agentúre, aj výrobcov a oni prekutrajú stránky a ponuky, či sa to náhodou nedá lacnejšie. Ak nie, zaplatím im tých 50% a oni mi dodajú bez všemožných papierovačiek ten stroj. Teda vskutku by som nepotreboval okamžite 21.000,- €, ale len 10.500,-€. O koľko by sa ľahšie dýchalo živnostníkovi? Štát a kontrola by ihneď mali audit pre Európsku komisiu s výstupom transparentného obstarávania. Nikomu by sa predsa nechcela platiť viac. Síce iba sen, ale….