Čo znamená pre živnostníka štát a jeho systém „výpalníctva“?

17. augusta 2012, gabo126, Živno-ničenie

Žiadna z doterajších vlád sa živnostníkom akosi nevenovala. Veď aj načo. Platia stále viac. Výhod stále menej. Čo to píšem za blbosti o výhodách? Ospravedlňujem sa. Výhody nemáme.
Tak som vlastne uvažoval, pre koho trhová ekonomika vlastne je? Respektíve, čo to vlastne zostalo ešte z pôvodnej trhovej ekonomiky, ktorú sme vlastne ani nezažili?
Odvody musíme platiť stále vyššie. Jednak kvôli samotnému štátu, ktorý už pomaly ani nevie, odkiaľ zobrať peniaze pre seba na platy. Znovu chyba. Nie štát, ale ľudia, ktorí ho riadia, sú nenažraní. Vysoké platy za to, že sa tvária ako pracujúci. Síce iba duševne, ale za to s peknou mesačnou výplatou. Živnostník musí stále niečo naháňať, starať sa o seba. Je nás iba cca 400.000, nie sme pre štát zaujímaví, dokiaľ nie je potrebné zaplatiť dane a odvody. Nemáte síce niekedy z čoho, ale musíte.
Tak, vážení podnikatelia, čo takto menší nenápadný štrajk? Ak sme naozaj tak nepodstatní pre tento štát, čo keby len takých 50.000 tisíc z nás prerušilo živnosti na pol roka? Veď dovolenku aj tak nemáme. Treba si trošku oddýchnuť. Raz mesačne sa ísť podpísať na úrad práce. Nezamestnanosť by stúpla cca o 2 % a štátny rozpočet by bol napätý ako trenky. Jednoducho, predpoklady ministerstva financií a štátnej banky by ostali pod vodou. Nechcem ani vedieť, čo by sa stalo, ak by živnosti prerušilo alebo zrušilo 100.000 živnostníkov. To by bola riadne okorenená polievka a štát pred kolapsom. To by sme si možno aj z Eurovalu mohli požičať na „nenávratnú“ pôžičku.
Úvahy o takejto forme štrajku sú na mieste. Podpora zo strany štátu – žiadna. Konkurencieschopnosť na bode mrazu. Všade inde existuje podpora malého a stredného podnikania. U nás je v rozklade. Dokonca aj keď ju nežiadame, stále nám hádžu polená. Zložitá legislatíva, v ktorej sa už ani oni nevyznajú. Sem tam zmena registračiek, zrušenie tretieho piliera. Žiadne granty či výzvy na zlepšenie konkurencieschopnosti, a tak sa biedna slovač snaž. Investori dostávajú na vytvorenie pracovných miest krásne dotácie či daňové úľavy a ľudia pracujú tak či tak za minimálnu mzdu. Kde ostala tá priemerná mzda?
Živnostníci, poďme si trošku zaštrajkovať! Pol roka na úrade a pol roka v práci – to neznie zle. Objednávky a faktúry naprogramovať na pracovné polročné obdobie. Poprípade lepšia alternatíva je založenie spoločných s.r.o.-čiek a máme to v suchu. Odvody znížené, ručenie iba istinou a nie celým majetkom a z prenájmu priestorov zaplatíme iba daň.