Jasne, že áno. Teraz to vidíme. Veľké firmy po vycicaní Slovenska zdupkávajú. US štýl, SPPrivatizér, SEnel nedostavané jadro atď. Rumunsko je pre niektorých z nich zasľúbená zem výhod. Aj my sme boli.
Návrh pána Hudackého sa mi celkom pozdáva. Vznik rodinných firiem a fariem. Ja by som však dodal jednu podstatnú spoločnosť.
Akciovú spoločnosť zamestnancov, respektíve zamestnaneckú akciovú spoločnosť. Na toto sa akosi zabúda. Pre Slovensko jedno z posledných východísk, ako pre regióny, ktoré mali podniky, ale teraz sú tam prázdne fabriky.
Kde by sa to dalo využiť? Práve v takých prípadoch ako bol Vranov či Poltár. Len v prípade Poltára by to predstavovalo 200 či 300 nových pracovných miest. O tom, že títo ľudia pracovať vedia, diskutovať netreba. Prečo im nedať takúto možnosť a podieľať sa na chode podniku? Stačilo by im jedno. Prenajať si profesionálny manažment a možno ani to nie. Určite by sa našlo dosť schopných ľudí aj v regióne.
Kopa podnikov takto skrachovala a nemusela. Skrachovala pre nenažratý manažment a okamžitý zisk. Preto sme odkázaní na dovoz už aj základných potravín. Druhým krokom, ktorý by mala vláda urobiť, je možnosť kúpy nových technológií a strojov pre malovýrobu. Hoci aj v pomere 50/50 zo štrukturálnych fondov. Teda 50% z fondov a 50% kofinancovanie. Nemôžeme konkurovať Číne či západnej Európe, ak nemáme zodpovedajúce výrobne prostriedky a pri súčasnej „pomoci“ iba vyvoleným to ani nebude možné. Automobilová veľkovýroba bude o pár rokov odsunutá zo Slovenska, buď do svojich materských krajín alebo na ďaleký východ, no a Slovensko skončilo. Ešte je tu jedna možnosť. Automobilky budú postupne krachovať. Včera už bolo neskoro. Nadnárodné monopoly ovládajú Slovensko a politiku, či už priamo alebo nepriamo. Slovami: ak nedáte dotáciu, či iné výhody tak odídeme no a vlády len dáva a dáva výhody, ale komu? Zamestnanecké akciovky či rodinné firmy zo Slovenska neodídu, ale títo paraziti, kedykoľvek po vycicaní svojho hostiteľa.
Nič ich k tejto krajine neviaže. Horšie je, že už ani našinca a je to čím ďalej horšie. Vrchol krízy ešte len príde. Krízy prebytku a socialistického riadenia Európy, kde sú samé výhody a dotácie. To s trhovou ekonomikou to nemá nič spoločné. Nie je nič ľahšie pre politika ako výhovorky typu: Potrebuje to čas a analýzu! Je to beh na dlhé trate! V tomto volebnom období na to nemáme čas, musíme riešiť dôležitejšie veci.
Ja už čas nemám a mnoho ľudí túto relatívnu konštantu mikro existencie na zemi, pre ktorú neznáme z pohľadu vesmíru vôbec nič, tiež nemá tých povestných 5 minút do dvanástej. Naši politici však čas majú, majú čas štyri roky poukazovať na chyby svojich predchodcov a robiť nové chyby, aby na nich mohli poukazovať ich nástupcovia. To je taký politický kolobeh obohacovania sa na úkor ľudí.