Metal stále žije. Vyrastal som na Irone či Black Sabbath. Primiešal sa Accept s AC DC. Bol čas Helloweenu, Manowaru. Božský Bruce Dickinson a jeho Picasso bells.
Mal som dlhšiu pauzu a tak som za posledné obdobie začal dobiehať zameškané. Skutočnosť ma priam šokovala. Široká škála a záber metalu nemá chybu. Nightwish, Sonata Arctica, Wintersun, nový Saxon, Hammerfall, Stratovarius, Lonewolf, Dragon Force atď. Jednoducho ma svet tvrdého rocku znovu vtiahol do víru melodických gitár, chrapľákov, sláčikových telies. Nie je to veru väčšinový žáner, aspoň u nás nie. Na severu Európy je to o niečom inom.
U nás sú populárni druhotriedni recitátori, ktorí nepostúpili do výberu a tak vďaka rozhlasu a totálne stupídnym textom si otvorili dvere do pop kultúry s podmazom nejakého technorytmu.
Aby som sa však vrátil k podstate. Trans Siberian Orchester je niečo, čo nechcete prestať počúvať. Tam nie jej jedna výborná vec a ostatné priemerné. Tam sú vynikajúce všetky skladby. Ak si môže niekedy predstavovať nejaký rocker Vianoce nejako, tak určite takto. Melódie, zbory a dokonalá prepracovanosť jednotlivých motívov je úžasná. Vypočul som si všetky albumy a verte mi, zlú skladbu som nenašiel.
Tak skúste si niekedy na unavenú dušu pustiť trošku Christmas Jamu!
Kto má nejaké typy, sem s nimi :-).