Už som si myslel, že blahobyt komunistického hesla – každému podľa jeho potrieb, nezažijem. Ajhľa, ako som mýlil. To, čo sa tvári ako rozvinutý kapitalizmus, je prezlečený komunistický diktát. Zopár postrehov pre obhajobu tejto teórie relativity politického konsenzu.
1. Vládne nám malá hŕstka ľudí, ktorá sa tvári, že vie všetko, už keď sme si ju zvolili.
2. Majú aj zálohu a to EK, ktorú sme síce nezvolili, ale na všetko, ako šedá eminencia dozerá.
3. Diktuje sa nám ešte viac ako za samotného socializmu. Koľko máme vypestovať. Koľko spotrebovať. Kto je terorista a kto revolucionár. Ak nemáme nepriateľa, tak si ho vyrobíme! Žeby Orwellova 1984?
4. Nemáme peniaze? Nevadí, vytlačíme! ECB je ti pre skorumpované banky otvorená.
5. Nepáči sa vám? Zabudnite na revolúcie, máte istoty!
To bolo len zopár postrehov z totality socialistického kapitalizmu. Že to nejde dokopy? Ja som si to myslel tiež. Teraz zopár postrehov z praxe o potrebách istôt.
1. Miesto obsadzujú mienkotvorné médiá. Tie si vypracovali vlastný harmonogram o vymývaní mozgov. Tak nás masírujú negatívnym spravodajstvom či stupídnymi reality šou. Sú veľmi účinným nástrojom vrcholnej oligarchie.
2. Politici ako figúrky nadnárodných spoločností. Len si pekne seď a hlasuj za zákony pre nás – oligarchov.
Napríklad – banky – nie je možné aby skrachovali. Radšej zodrieme ľudí a zoberieme im úspory. Manažment, nesmie prísť o svoje milióny.
Zahraniční investori – vlády, schváľte nám podporu, inak budete mať viac nezamestnaných. Čím viac je ľudí pod nami, tým ľahšie sa ovládajú.
Úradník – pozor! Prísne tajné!!!! Úradník je tabu pre obyčajného smrteľníka. Úradník je múdrejší ako Pán Boh! No od našich sú ešte múdrejší a to tí bruselskí. Majú tak blízko do neba, až sa ocitli priamo pred Belzebubom. Nechcel som napísať Satanom. Ešte by sa Miro Š. urazil a kto by za nás prišiel hrať hokej. Klobúk dole pred ním a to naozaj vážne.
3. Neprispôsobiví občania. No kto je klasickým a doslova učebnicovým príkladom –
každému podľa jeho potrieb. Sociálne dávky, výroba biologického materiálu
s finančným zabezpečením v pravidelných mesačných dávkach a práca žiadna. Ani
komunisti toto nedosiahli.
4. Pracovníci akomkoľvek priemysle sú radi, že vôbec nejakú prácu majú a akú
takú istotu. Potom už len ďakujú za minimálnu montážnicku mzdu a radšej sú ticho,
aby náhodou neprišli o to posledné. teda sú spokojní a Keďže dokážu z toho minima
vyžiť, tak je to vlastne podľa ich potreby. Sú vďační a znova si zvolia svojho vodcu,
čo im vybavil prácu na päť či až možno 10 rokov.
5. Vilove istoty z Modrého neba. Práve tu sa dá ukážkovo zviditeľniť dobrá PR
mediálneho priestoru pre potreby „sociálne“ cítiaceho oligarchu, ktorý si buduje svoje
„potreby“ pomáhať sociálne slabším.
No a posledná skupina sme my. My všetci ostatní tichí, spokojní zo všetkými istotami a potrebami. Veru tak. Sme ticho a teda spokojní s našimi potrebami. Nevadí, že nás dennodenne okrádajú, že si z nás robia fackovacích panákov. Nevadí. Nevadí. Nevadí. Ale vadí a čím ďalej viac. raz sa pohár trpezlivosti naplní. Dokedy sa dajú znášať, doslova likvidačné útoky na strednú vrstvu? Vrstvu s názorom? Živnostníci, učitelia, lekári…. EÚ je na hranici kolapsu morálnych hodnôt. Kým sa toto nezmení, nepohneme sa ďalej.
Pôvodne som si myslel, že kapitalizmus má ľudí naučiť samostatne myslieť a vedieť sa obracať v rozličných situáciách, či už ťažších, alebo ľahších.