Prečo je ľuďom, ktorí majú tvorivosť a fantáziu, zle z politiky? Pretože tá naša politika je ako choroba. Vstúpite do parlamentu a je po ideáloch, tvorivosti a fantázii. Vládnu financie a lobizmus. Vlastný úsudok sa kamsi vytratil za stranícke tričko.
Skončil som dávnejšie mechanizačnú fakultu na SPU. Boli to časy, keď sa na titul muselo študovať, čas keď nás učili logike a čas keď sme študovali nie pre titul, ale pre vedomosti. Neskôr ma zavialo k hline a keramike. Technológie a náuka o materiáloch sa mi však zišli. Nie však o tom som chcel. Skôr nadviažem na prvý odsek. Je čerstvo po voľbách. Kopa ľudí sa chcelo dostať do EP. Kôpka (13%) voličov ich tam dostalo trinástich. Od nikoho som však nepočul jeden pravý dôvod. Žeby to bol plat? Za 7000 € mesačne si viem teda predstaviť pekný život. Mal som to šťastie či nešťastie, že som zopár krát navštívil Brusel aj EP.
Jedno odporúčanie pre všetkých, ktorí si chcú dať pivko v Bruseli za menej ako v Prešove na námestí. Dajte si ho v EP. Zaplatíte myslím 1 € a káva tam stojí podobne. Úvodu bolo však dosť. Doteraz som nepočul od politikov, že podporia domácu produkciu, domácich remeselníkov. Len sľuby, ktoré nemôžu nikdy splniť, pretože mašinéria a dominancia Nemecka a Francúzska to proste nedovolí.
Preto aj nevoliť je možnosť a tí, ktorí ste neboli voliť ste spravili dobre, aspoň ste si užili pekný deň. Ja som bol a dlho som sa rozhodoval, koho budem voliť. Nakoniec rozhodlo to, že som týchto ľudí poznal. Slovensko ako tradične poľnohospodárska a remeselnícka krajina už od počiatkov prešla vlastne násilnou industrializáciou vo svetle priemyselnej revolúcie, ktorá nám úprimne povedané prerástla cez hlavu. Mladí nemajú prácu, pretože sú leniví a pohodlní. Nezašpinia si ruky, nepopichajú ihlami, nebudú murovať, nebudú jednoducho tvoriť. Čo po budúcich generáciách ostane? Smetiská z čínskej produkcie a tony plastových fliaš. Budú ešte obdivovať budúce generácie ručnú výrobu? Jedno čo som si všimol a robím to sám. Ceny som prispôsobil týmto dovezeným produktom, pretože by som neprežil a tak sa stávam postupne tým milionárom z predchádzajúceho článku.
Politici by sa mali veľmi rýchlo zamyslieť nad tým, koho vlastne budú podporovať. Či montážne linky, ktoré o pár rokov skončia niekde na Ukrajine, alebo malých remeselníkov, ktorí sú najprispôsobivejší pre akýkoľvek druh výroby. Nemci to už dávno pochopili. Raz sa to prevalí a prebytok bude neúnosný. Materializmus a hromadná produkcia nevytvorili pracovné miesta, ale ich zničili. Globalizácia znamená zánik kultúrnej jedinečnosti národov, regiónov a osobnosti ľudí. Kupujeme síce lacno, ale za akú cenu? Topánky vám vydržia tak rok. Pamätám sa na socializmu, botasky mi vydržali 5 – 6 rokov bezo zmeny. Topánky, ak by nevyšli z módy, by sa dali nosiť doteraz v rámci retra. Minule som rozoberal starú práčku, plechy bez kúska hrdze, motor OK, akurát špirály zanesené vodným kameňom. Pozeral som však na novú práčku, teda vlastne starú, má už 5 rokov, chúďa. Rozožraná od hrdze, motor kape, no des a hrúza.
To bol len taký náznak pre budúcich pánov poslancov, že na Slovensku vzniká už značná skupina ľudí, ktorí jednoducho chcú tvorivú zmenu. Nemusíme zarábať milióny, aby sme sa stali milionármi spokojnosti. Len nám dajte také isté podmienky, ako zahraničným pseudoinvestorov s dotáciou na pracovné miesto od 30.000 – do 50.000 €. Čo vy na to, milí tvorcovia? Stačila by vám takáto dotácia a dokázali by ste existovať 5 či 10 rokov? Ja určite áno.