Naozaj sa toho popísalo veľa. Za dva dni sa zmenila Európa? Áno, znovu budeme viac pod dozorom, znovu budeme ešte viac kontrolovaní.
Sloboda slova v demokracii nemá hraníc? To už je anarchia. Francúzsko nemohlo skôr zakročiť proti takýmto karikatúram, kde sa zosmiešňuje Boh, Ježiš, Mohamed? Čo môžu spraviť v súčasnosti tieto duchovné hodnoty náboženstiev na svoju obranu? Sloboda slova a tlače prekročila určitú hranicu a dala aj odpoveď na otázku, či v demokracii majú existovať hranice. Majú.
Tak ako nemôžeme transportovať demokraciu na Blízky východ, tak nám nemôžu nútiť svoje postoje iné menšiny či náboženstvá. Karikatúrami urazili aj mňa ako kresťana. Jednoducho som nepochopil, prečo zosmiešňuje krachujúce periodikum Ježiša. Nemá silu sa brániť. Dajú sa spochybňovať akékoľvek žijúce osoby, ba dokonca ani satira o národoch nie je od veci, ale zasahovať do základu viery jednotlivého človeka je porušením akejkoľvek multi-kulti spoločnosti.
Nemám nič proti, ak sa idem pozrieť do mešity a musím sa vyzuť, je to ich tradícia. Nemám nič ani proti šatkám, ak sa naše ženy idú pozrieť do mešity. Presne to však očakávam od ostatných veriacich iných vierovyznaní – ak vstúpia do katolíckeho či pravoslávneho kostola a presne to očakávam od prisťahovalcov na Slovensko a do EÚ (ak už sme tam), že to budú musieť akceptovať a jednoducho pre minarety nemáme miesto na Slovensku. Multi-kulti skončila a jednotlivé národy sa musia zobudiť z materialistickej demokracie úpadku a prijať konečne hranice demokracie. Nie sme vesmírom (sme len jeho konečným zrnkom), aby sme mali nekonečné veľkú toleranciu voči urážaniu ani voči následnej teroristickej reakcii.
Môžem byť Srbom po náletoch NATO, môžem byť školákom z Beslanu, či študentom z Pakistanu, alebo izraelským olympionikom z Mníchova. To všetko boli naozaj nevinní hrdinovia, ktorí padli rukami fanatických teroristov. Stotožňovať sa však s Charlim nebudem, pretože nemienim urážať žiadneho Boha či proroka, žiadneho náboženstva. Hranice slušnosti slobody slova a demokracie musia byť stanovené. V opačnom prípade sme prešli do anarchie a neustálej kontroly štátu, kde svedomie a morálka sú utláčané a do popredia sa dostávajú represie a kontrola stáda.