Čítal som si vo vlaku knihu. No na dvadsať minút som prestal a nechtiac som sa započúval ako eštebák.
A: Si kúpila pijatiku?
B: Čosi, zavolala som mame, nech mi kúpi nejakú vodku, šak ešte nemáme 18 a teraz odo mňa pýtali aj občiansky. Kúpila citrónovú. Cigarety som ju už nepýtala, bolo by to sprosté.
A: Ja som zobrala len nejaké pivo, šak oni budú niečo mať.
B: Náhodou nemáš mikinu? Ja som si zabudla a bude asi v noci zima. Si si zobrala dúfam značkovú!
A: Jasné. Počuj a máme nejaké víno? Ja ti neviem, akú značku som mala kúpiť, tak som kúpila šrubovacie a nie s ďugovom.
(Neustále ťukali do mobilov.)
B: Ukáž, čo ti písal? Šak už chodíte spolu dva mesiace, to je strašne dlho a on, že chce, aby si za ním prišla?
A: No hej, on musí byť do mňa hrozne zamilovaný!
B: To máš ajfón, značkový mobil? A ako sa ti páči?
A: Je super, len niekedy stvrdne. Ten pred tým nikdy nestvrdol, ale už nebol super!
B: No nie je super, že máme vlaky zadara? Zase sa rozbijeme niekde v Blave a vo vlaku sa vyspíme!
A : Už si si opravila informu?
B: Načo? Veď naši mi povedali, že základ je preliezť.
Ďalej som už nemohol veľmi počúvať, pretože som zistil, že boli tretiačky zo zdravotky a pravdepodobne nie práve najúspešnejšie žiačky, pretože rozberali otázku, čo je koronárna tepna a akej funkcii slúži a že o tom nič nevedia. Bolo im z toho náramne veselo. Za oných časov, ešte do takého 95-ho sme chodili na opekačky nie v značkových mikinách či rifliach a teniskách, ale v prešívakoch a kanadách čím staršie boli, tým lepšie. V treťom ročníku na strednej som dávno vedel, čo chcem a hlavne ak porovnám vedomosti, ktoré som mal vtedy a aké majú mládežníci dnes, tak žasnem. Rodičia mi v živote alkohol na opekačku či inú udalosť nekupovali. Pýtať ich o takéto „služby“ v časoch už asi dávno zašlých nebolo jednoducho reálne. Žasnem aj nad tým, že rodičia im jednoducho dovolia temer všetko, len aby mali od nich pokoj.
Dva mesiace chodenie s niekým, je dlhá doba? No možno ako relatívny čas a pohľad na časovú os áno, ba aj na tempo života je to už dosť dlho. Skôr som vyhodnocoval hodnoty, aké vzýva naša svetlá budúcnosť v podobe dnešnej mládeže. Zopár nelichotivých materialistických pohľadov.
Značkové oblečenie je super. Nové mobily sú super. Prachy sú super. Zadara veci sú super. Rodičia sú ako banka a slúžia ako ubytovacie zariadenie. Škola slúži tak akurát ako pobytové zariadenie medzi raňajkami a obedom.
Vedomosti sa nenosia a skúsenosti zjavne už nenačerpajú ani od rodičov. Jedno ma však naozaj potešilo a keby to nebolo naozaj, bol by to skutočne dobrý vtip.
Aké druhy vína poznáte?
Šrubovacie a s ďugovom! ( Ďugov pre zvyšok Slovenska je zátka po východniarsky.)
Tak to sú asi najlepšie sorty a ročníky. Nech žiari naša svetlá budúcnosť, ale radšej neochorieť a nedostať sa do nemocnice! Asi moja prvá otázka bude na „odborníkov“ vo všetkých oblastiach, kde a kedy študovali, akú majú prax a aké majú hodnotenia.
Hodnotenia a odporúčanie kvality práce by som asi zaviedol povinne !!!!