Fico ani Počiatek sa toho veľmi verejnou dopravou na Slovensku nenacestujú. Podobne ako Dzurinda ide na vláčikoch sem tam pred voľbami a sem tam pred lístkami „zadarmo“.
Začnem s Bratislavským letiskom. Prílet o 1:00. Stevard nám oznámil, že sme prileteli o 45 minút skôr, pretože boli dobré podmienky, ale zároveň, že musíme čakať na mostík, pretože nie je k dispozícii. Konečne sme sa dostali z lietadla a čakali a čakali a čakali na kufre. Prešiel som množstvo letísk od malých po veľké, ale ešte sa mi nestalo, aby som čakal na batožinu a vyloženie lietadla hodinu. Ľudia boli nervózni, taxíky objednané a sťažnosti pribúdalo. Nemali vraj ľudské zdroje. Preleteli až tri lietadlá no a to už na Bratislavské letisko o jednej hodine ráno bolo asi veľa.
Neviem, čo by robili, ak by bol nejaký nadväzujúci let. Prežili sme to a batožina nakoniec po hodine prišla, aj keď na iný pás, ako pôvodne mala.
Bratislavská hlavná stanica si môže v pohode zaslúžiť titul jednejz najškaredších staníc hlavných miest. Rozbité a šmykľavé schody. Kopa arogantných bezdomovcov a rady na čokoľvek a hlavne na lístky. Vlak na východ samozrejmé napchatý. Študenti a ich lístky zadarmo prakticky začali vytláčať platiacich cestujúcich. Písal som už o tom skôr. Lístok zadarmo, miestenka za 1 € a nocľah po žúrke prakticky naozaj zadarmo znepríjemňuje kultúru cestovania pod akceptovateľnú hranicu.
Agresívni, podgurážení a vyslovene smradľaví neprispôsobiví občania dokážu okupovať aj celý vagón a nikto sa proti tomu nepostaví, pretože ľudia majú strach a neprispôsobiví majú lístky zadarmo.
Už sa vôbec nepýtam, či vlak mešká. Už sa len pýtam, koľko mešká a či počká prípoj. Ak takto majú železnice propagovať svoj environmentálny efekt a odľahčenie ciest, tak nás zavaruj od všetkého zlého a to aj od totálne nepremyslených krokov, ktoré schváli niekto, kto normálnou dopravou pravidelne necestuje. Najhoršie je, že chybu si nepriznajú a pokračujú vo svojom „božskom“ neomylnom riadení.