Mnohokrát som už písal, dával návrhy či diskutoval o živnostníkoch, ktorí sú, neviem prečo, na Slovensku „persona non grata“.
Nemusíme zarábať milióny a ani žiť v prepychu. Chceme jednoducho aspoň existovať. Potrebujeme iba obyčajné zjednodušenie zákonov. Aké „nesplniteľné“ podmienky na podnikanie by som si vedel predstaviť?
Oddelenie odvodov od príjmu. Neviem predsa, či nasledujúci rok bude pre mňa úspešný, ale odvody vypočítané zo zisku platiť musím. Osobne by som si to predstavoval úplne jednoducho. Zaplatím zo zisku daň a odvody pri podaní daňového priznania a začínam s nulou od začiatku roka. Žiaden problém ani zložité výpočty.
Pre mňa nie sú podstatné licencie či iný druh platieb. Ani pri licencii nemám istotu, či budem v zisku. Na druhej strane, urobím všetko možné preto, aby som si znížil daňový základ. Nie preto, aby som neplatil dane. Veľmi rád zaplatím aj 40%, ak sa mi tieto zisku nebudú započítavať do odvodov na ďalší rok.
Živnostníkovi je jedno, aký dôchodok bude mať o 30 či o 10 rokov, koľko si ho užije? Päť či maximálne 10 rokov, ale odvádzať mám 40 rokov. Je jasné, že určitý princíp solidarity tu musí byť, ale jeden z dôvodov, prečo živnostníci končia, sú príliš vysoké odvody do poisťovní. Pritom ručíme celým majetkom. Tento blog bude asi na pokračovanie.