SMER – Robíme pre ľudí. Teda Robko robí pre ľudí. Otázka znie, čo robí a pre ktorých ľudí. Nejako mi vypadlo z toho hesla slovíčko – všetkých. Reklamka by mala vrátiť peniaze za slogan. Vcelku pravdivý slogan, pretože tých zopár, čo sú tam hore, sú síce tiež ľudia, ale je potrebné pre nich ešte niečo robiť?
Sieť – Dobrý štát slúži ľuďom. Uf. Tak to si s volebným sloganom tiež veľmi reklamka neporadila. Aký dobrý štát slúži ľuďom. Hitler a 98 % Nemcov si tiež mysleli, že majú dobrý štát, ktorý slúži ľuďom. No akosi to nevyšlo. Ak by napísali trebárs „demokracia musí slúžiť ľuďom“, možno by som to bral. Už vôbec nehovorím ani o slove štát, ktorého význam v súčasnosti akosi uniká niekam do neba, či Bruselu.
KDH – Slovensko – bezpečný domov, spokojné rodiny. Jáj, držte ma! Väčšia demagógiu ani Smer nevymyslel. To nie je slogan do volieb, ale pre bezpečnostnú agentúru, alebo reklama na zabezpečovací systém. Kto tomu môže v súčasnosti uveriť?
SNS – Hrdo, odborne, slušne. Tu sa pozastavím nad slovkom hrdo. Hrdo na čo, alebo na koho? Nesedí mi to akosi. Pripomína mi to jednu naivnú divadelnú hru Hrdý Buďžes! Asi by som to trošku opravil a dal odborne, slušne, všetkým obyvateľom. Slušnosť naozaj chýba a aspoň niekto to má na plagáte.
OĽANO – NOVA – Aby ľudia žili. Nielen živorili. Takže na Slovensku nežijeme? Všetci tu len živoríme a čakáme na 122 miliónovú spásu, ktorú nám niekto pošle na účet? No to sú mi novinky. Zdá sa, že obyčajní ľudia nie sú až takí obyčajní. Na to, že je tam XY aktivistov, ktorí bojujú za životné prostredie tak sú trošku mimo strany, v ktorej by mali byť. Prečo? Veľkoplošné pútače, letáky a predseda, ktorý týždenne vyrúbe zopár hektárov lesa na svoje noviny a letáky. Ak by napísali „Aby ľudia žili lepšie“, možno by to stačilo. Takto u mňa skôr zbudili odpor voči arogancii tohto hesla. Ja žijem a milióny na Slovensku tiež žijú!
Most-híd – Ak rezignujeme na rozumnú politiku, všetci sme nahratí. Milý Béla, ty si už určite nahratý, neboj sa, kolega Matovič sa o to postará. Tak sa pýtam, kde vlastne ten Bugár žije? Kedy bola na Slovensku rozumná politika, ktorá zohľadňovala potreby ľudí a nie politikov? Veriť politikovi, že má rozum? To si rovno mohli dať na plagát Homera s opicou a činelmi namiesto mozgu.
SDKÚ – Som zmena. Pre koho? Je to mŕtva strana bez akejkoľvek vízie. Mečiar už chystá pre Freša pohostenie u neho doma. S duom Mirinda si budú pekne písať pamäte, ako krásne dodrbali Slovensko. Také stupídne volebné heslo neosloví nikoho.
SAS – Aby sa doma oplatilo podnikať, pracovať a žiť. Tak to teda áno! Podnikať sa u nás veru oplatí a to hlavne politickej lúze, ktorá sa zaoberá štátnymi zákazkami a je jedno, z akej strany. Pracovať? Veď pracujeme pre dobro politikov. Ich bruchá sa napchávajú našimi daňami. Žiť? Veď tu žijeme, ako sa dá. Odporúčam niektorým politikom, aby navštívili niektoré domácnosti či dôchodcom, ako to dokážu prežiť. Sú lepšími čarodejníkmi ako Harry Potter.
Sme rodina – Boris Kollár – Nevolím politikov, volím Borisa! Môžete mi veriť, nie som politik. Cením si úprimnosť. Aspoň jeden kandidát to povedal naplno. Voľte ma! Som temer spasiteľ! Nič nepotrebujem, len vaše hlasy! Ja už všetko zariadim a hoci aj sám. Samoľúbosť či neznalosť, no kto ho vie. Kde sa zaradí tento rýchly experiment? K Norike, Matovičovi či iným konkurenčným „osobnostiam“?
Tip – Sme jednotka v boji s korupciou. No čo také vybojovali? Dať si jednotku a predstierať, že nikto nie je od nás lepší, je hrozné!
SKOK! – Máme radi Slovensko – No to ho máme radi všetci. Preto tu sme a žijeme tu. Všeobecný slogan, ktorý vlastne nič nevraví. Ak by som ho otočil, tak práve politici a takzvaná elita na nás super zarába. Jednoducho ho musia mať radi. Jedno im však slúži ku cti a snaha o odluku politických strán a cirkvi od štátu.
Víťaz sloganov: OĽANO – NOVA – Vždy na vašej strane. Toto je naozaj absolútny víťaz schizofrénie. Mať niekoho za každú cenu na našej strane. Ako sa ich potom zbaviť, keď vždy budú stáť za mnou ako tieň. Budem národniar, sú na mojej strane. Budem pravičiar, sú na mojej strane. Budem Truhlík, sú na mojej strane. Som na toalete, sú na mojej strane. Spím v posteli, sú na mojej strane. Sú zlodeji, stoja na ich strane. Na koho strane vlastne sú? Žeby, kade vietor, tade kabát?
Jedno, čo som však od nikoho z nich nepočul: znížime si platy! Prepustíme zopár tisíc štátnych zamestnancov….
Posledné, čo chcem povedať týmito ironickými popismi strán. Zakážte bilbordy a všadeprítomný politický reklamný smog! Tomu dám hlas, kto to zakáže! Nechcem ich už ani vidieť. Sú to oblbováky a nič z nich nie je pravda. Budem musieť znova použiť môj vnútorný inštitút osobnej slobody, ale jedno je pravda. Nevidel som stranu, ktorá by nemala predsedu ako rovnocenného člena strany bez privilégií. Jeden ju financuje sám, druhému sme sa na to poskladali z vlastných peňazí atď., kde je kolektívne myslenie a kontrola hlavy draka?