Škola kolabuje a komu to vyhovuje?

15. decembra 2016, gabo126, Škola volá

Prebieha tu diskusia o úrovni nášho školstva a hľadajú sa príčiny, prečo sme to dopracovali na pomyselný chvost vzdelanostného rebríčka. Za 25 rokov školstvo padlo, nie na dno, ale už sa prebára pod hladinu bahna.
Zopár dôvodov, ktoré som si všimol v školstve a učitelia to nie sú.
1. Spoločenská hodnota vzdelania nie je podstatná. Firmy potrebujú ľudské automaty za pásové linky, ktoré budú vykonávať automatické pohyby bez uvažovania. Budú zarábať na nepotrebné veci a pôžičky, ktoré nikdy nesplatia. Pre takúto kategóriu je vzdelanie prakticky nežiaduce.
2. Prax, teda podniky nepožadujú od škôl profil študenta či absolventa a jeho odporúčania. Toto sa dotýka aj vzájomných odporúčaní medzi firmami. Prečo, by som nemal dostať, ako zamestnávateľ, echo o tom ako sa správal študent v škole? Vysvedčenie mi to nepovie.
3. Rodičia od detí nepožadujú preukazovanie vedomostí a spoliehajú sa na školu.
4. Vlaky zadarmo! Áno, aj vlaky zadarmo prispievajú do kotla v ktorom sa varí podľa zlého receptu. Krásne to prispieva k záškoláctvu. Načo škola, keď sa môžeme prevážať po republike zadarmo?
5. Propagácia a mediálna kampaň tvorby vymletého spotrebiteľa bez akéhokoľvek cieľa, okrem zarobenia, respektíve požičania peňazí! Načo sa učiť a pracovať, keď stačí ísť do banky a dostanete na čokoľvek pôžičku? No a čo takto sa prihlásiť do reality šou?
6. Škola prestala pôsobiť výchovno-vzdelávacím spôsobom a premenila ho na návštevno-zakončovací proces štúdia s vidinou peňazí za študenta ako platidla. Je potrebné absolvovať čokoľvek a akokoľvek.
7. V rámci absurdného liberalizmu majú právo iba žiaci a učitelia sú len vykonávatelia zápisov do formulárov a štatistických výkazov pre nejaké štúdie a nejakých kvázi odborníkov, ktorí sa hrajú na pedagogických expertov.
8. Reforiem školstva, štúdií expertov a expertných skupín je už toľko, že sa vlastne zabudlo na vyučovanie a postačujú papierové reformy v ktorých sa nikto nevyzná. Dlhodobo si kladiem otázku, načo je tu toľko vedeckých pracovníkov v množstve inštitútov, ak všetko čo doteraz pripravili nás dostali na to pomyselné dno a ešte hlbšie? Nie náhodou bol predchádzajúci systém lepší aj v tom, že bol stabilný a učitelia dokázali vychytávať chyby a prispôsobovať si hodiny potrebám žiakov? Tiež sa zamýšľate nad množstvom takýchto vedeckých pracovníkov, špecialistov či iných mudrcov z teórie?
9. Zamýšľal som sa nad množstvom pojmov v pedagogike, didaktike a inej tike. Nemal by učiteľ byť v prvom rade prirodzeným a intuitívnym pedagógom, ktorý naozaj aj bez týchto poučiek, definícii vie podvedome učiť a nemusí to vedieť pomenovať akou metódou, akými nástrojmi a inými definíciami teoretikov má ovládať umenie učiť?
10. V slovenskej spoločnosti, nie učiteľ má byť ten TOP, ani výška dosiahnutého vzdelania, ale stupeň dosiahnutých zručností a schopností s aplikáciou v praxi. Učiteľ má byť len nástrojom pre dosiahnutie výsledkov, mal by byť rukou ktorá vedie a nie hlavou, ktorá má rozmýšľať za žiaka.
11. Zrušenie dielenských, pestovateľských či domácich prác veľmi výchovno-vzdelávaciemu procesu neprospelo. Ako si majú žiaci vypestovať vzťah k ručným prácam, umeniu, remeslám či poľnohospodárstvu, ak to v nich zabijeme už na škole?
12. Informatizácia, modernizácia je cesta ku globalizácii a to je cesta k pádu ekonomík. Prečo? Jeden pán minister povedal, že potrebujeme cca dvadsaťtisíc IT pracovníkov. Každý jeden nahradí vo štvrtej priemyselnej revolúcii od 100 do 200 pracovníkov. No a čo s tými ostatnými? Nielen školstvo, ale aj svet musí zastaviť nadprodukciu. Nedá sa donekonečna vyrábať a vyrábať. Prečo to spomínam? Pretože poľnohospodárstvo, remeslá či iné fyzicky náročnejšie či zručnejšie odbory nám padnú. Takýmto spôsobom sa stáva krajina závislá na montážnych linkách a pásovej výrobe, bez akéhokoľvek tvorivého ducha.
13. Zaviesť povinnú výučbu rétoriky, filozofie a etikety vo všetkých typoch škôl.
Takže to je zopár príčin neúspechu slovenských žiakov a možných riešení. Nie sú to učitelia. Učitelia už strácajú schopnosť a hlavne chuť bojovať s veternými mlynmi našej riadiacej štátnej jednotky.