Máme tu Úniu a rovnaké podmienky pre všetkých. To síce nám tvrdia, ale nie je to tak. EÚ trápi náš zákon o pôde a jeho súčasná platnosť. No čo už. Pôda ako jediný majetok štátu, ktorým sa nedá pohnúť, je naozaj strategická.
No a tu prichádza tá rada. Som za voľné obchodovanie, ale pri rovnakých možnostiach v rámci celej EÚ. To znamená jediné – rovnaké platby a dotácie, ako má najbohatšia krajina. Rovnaké platy v rámci celej EÚ. Rovnaké podmienky na podnikanie v rámci celej EÚ a jednotlivé dotácie pre všetky podnikateľské subjekty. Podľa štúdií máme dobehnúť Nemecko či Rakúsko o 44 rokov. No čo už. Dovtedy máme čas nepredávať pôdu.
Prečo by sme mali byť diskriminovaní v jednotnej Európe? Následne by sa sociálne problémy len prehĺbili. Pôda nemôže byť zahrnutá do tovarov a služieb. Jednoducho sa nedá s ňou hýbať. Je síce pravdou, že ornica sa dá prenášať a dá sa zhumpľovať aj krajina neprijateľným spôsobom a dokonca úplne znehodnotiť úrodná pôda zlým zaobchádzaním a presne tomu je potrebné zabrániť.
Dokonca v súčasnosti nastáva aj problém globálnej zmeny klímy a náš posun z mierneho do subtropického pásma. Podobne ako voda, o ktorú sa budú viesť vojny, je aj pôda poklad nemerateľnej hodnoty. Lesy, lúky, pasienky, role nie je možné prevádzať na zahraničné subjekty. Ak by sa niečo takéto uplatnilo naplno v praxi, možno by nám ani Tatry neostali :-).
Tak rada pre ministerku k jej obhajobe. Najprv sa ekonomicky vyrovnajme a potom jednajme. Tu je obrovský argument aj pre rozličné potraviny vo východnej a západnej Európe. Proste v potravinách už máme dvojrýchlostnú Európu.
Možno je to zlá rada, ale už keď si máme byť rovní?