Slováci v EÚ nie sú občanmi druhej kategórie a už vôbec nie sú v nejakom jadre. My sa nachádzame pekne krásne na chvoste EÚ a sme len taký trpený prívesok. Nasledujúci list, ktorý som tu uviedol som aj poslal menovaným. Toto je len prvý krok, nasledovať bude európsky ombudsman, ak sa oslovení nebudú zaujímať o rovnosť šancí v EÚ.
Vážení aplikanti programu Erasmus+, týmto Vás žiadam o pomoc pri zrovnoprávnení podmienok programu Erasmus+. Prosím prečítajte si a píšte svoje pripomienky do Bruselu. Jeden list možno nič nespraví, ale ak budú desiatky z aplikujúcich organizácií, budú sa tým musieť zaoberať. Čím viac sa nás do tejto iniciatívy zapojí, tým lepšie.
Vážení oslovení,
Ako dlhoročný aplikant programu Erasmus+ a jeho predchodcov, mám jednu zásadnú výhradu k financovaniu jednotlivých položiek a to hlavne platieb ľudských zdrojov, teda v položke intelektuálne výstupy.
Po vypočutí si prejavu pána Junckera, aj iných politikov a medzi nimi nášho eurokomisára pána Šefčoviča či iných zodpovedných činiteľov mám zásadnú pripomienku.
Program Erasmus+ je doteraz jedným z najlepších komunitárnych programov, na akých som sa zúčastnil. Podobne to platí aj o slovenskej národnej agentúre a jej transparentnosti. Jednoducho lepší komunitárny program v oblasti medzinárodnej spolupráce nepoznám.
O to viac ma mrzí disproporcia medzi jednotlivými štátmi a ich finančných sumách určených pre ľudské zdroje. Program ako taký má stierať rozdiely medzi partnerskými krajinami. V tomto ich však prehlbuje.
Nie je predsa možné, aby v tom istom projekte boli rozličné sumy na ľudí pripravujúcich intelektuálne výstupy. V niektorých prípadoch je to až štvornásobná suma. Príklad – Slovensko 74 €/deň a Rakúsko – tá istá pracovná pozícia 241 €/deň.
To je priama diskriminácia štátov a hlavne účastníkov. Veľmi ťažko je zistiť, ako k týmto sumám prišla riadiaca organizácia v Bruseli. Jedno je však pravda. Veľmi zvláštne to vyzerá a má to aj iný rozmer. Postupne sa organizácie a účastníci s nižšími sumami doslova zbavujú partnerov z krajín, kde tieto sumy sú podstatne vyššie. Selektujú sa rôzne partnerstvá, ktoré vznikajú na základe približne podobných súm. Naopak, bohaté krajiny veľmi radi ako koordinátori, spolupracujú s nízkonákladovými partnermi. Týmto spôsobom financovania sa doslova dehonestuje práca na spoločných projektoch takýchto partnerov s nižšími sumami.
Takýto stav mohol byť akceptovateľný, pokiaľ boli samostatné rozpočty v jednom projekte, nie však ak je jeden koordinátor zodpovedný za celý projekt.
Takáto diskriminácia len prehlbuje rozdiely v EÚ a priamo podceňuje prácu ľudí na projektoch z východnej Európy. No nielen to, ale podľa niektorých schválených zákonov napr. z Rakúska „rovnaká mzda za rovnakú prácu na rovnakom mieste“, sa môžu aplikanti dostať do veľmi nepríjemnej situácie. Túto problematiku je potrebné čo najrýchlejšie riešiť.
Vzniká dumping na prácu proti ktorej bojovala samotná EÚ, ale zároveň ju samotná priamo v komunitárnych projektoch aj podporuje. Vzniká tým mierne povedané schizofrenický postoj samotného riadiaceho orgánu pôsobiaceho v Bruseli.
Ďalšou pripomienkou k hodnoteniu projektových nákladov je kontrola skutočne zrealizovaných nákladov partnerských organizácií. Jednoducho povedané, koordinujúca organizácia nemôže ovládať všetky účtovné zákony partnerských krajín. Riešením by bolo vydanie finančného certifikátu nákladov národnou agentúrou, pod ktorú pôsobnosť patrí projektový partner a odoslanie potvrdeného certifikátu o finančných projektových nákladoch. Iste by sa sťažila práca NA, ale dosiahla by sa lepšia kontrola aplikantov a ich zapojenia do jednotlivých projektov. Podobné certifikáty sa vydávajú aj v programe napr. INTERREG.
Najčistejšou formou pri riešeniach daných súm by bolo buď ich zjednotenie podľa pracovných pozícií, alebo doplatenie zo strany partnerských národných agentúr, pod ktoré patria jednotliví aplikanti. Zo samotnej praxe už koordinátori projektov mnohokrát vynechávajú partnerov z krajín, ktoré by zvyšovali neúmerne rozpočet, čo je v takomto komunitárnom programe práve na škodu.
Podotýkam, lepší program k vytváraniu spolupráce EÚ z môjho pohľadu nemá. Podobne aj slovenská národná agentúra je jednoducho profesionál na svojom mieste.
Na záver by som poprosil našu agentúru, ak by ste boli takí láskaví a poslali túto pripomienku do Bruselu výkonnej agentúre programu.
Za vyjadrenie k týmto pripomienkam vopred ďakujem.
S pozdravom a úctou Ing. Gabriel Huraj