Pred tromi mesiacmi si robili súčasní opoziční aj mimo parlamentní opoziční politici veľkú srandu z kandidatúry pána Harabina na prezidenta SR. Nejako sa situácia otočila a vyhľadali si nového nepriateľa demokracie. Demokracie, v ktorej podľa nich môžu mať pravdu len oni.
Stala sa však ešte jedna vážnejšia vec a to, čo mimochodom povedal Igorko medzi rečou v diskusii čisto opozičných lídrov. Môže vraj vzniknúť tretia sila. Nie tá Smerácka, či ich opozičná neoliberálna, ale pravdepodobne nejaká nová – občianska. S rastom popularity skutočne národných strán, ktorých lídri zahodili jazyk politickej korektnosti, sa nejako roztrhlo vrece. Vraj populistické! No kto je väčší populista. Ten kto hovorí o problémoch, alebo ten kto sníva o globálnom jednotnom svete v duchu rovnosť, bratstvo, sloboda a pritom sám prehlbuje rozdiel v spoločnosti a podporuje korupciu? Brusel je v súčasnej dobe vzorom ukážky lobizmu a protekcionizmu určitej skupiny občanov. Bez okolkov sme sústavne len nové členské štáty, ktoré nemajú nárok na také isté pravidlá ako západní, starší kolegovia.
S Harabinom som mal možnosť diskutovať. Nepoznal ma a predsa sme sa normálne porozprávali bez akýchkoľvek škrupúľ. Preto je tu aj istá osobná skúsenosť. Jedno je však isté a to, kto bude prezidentom, rozhodnú ľudia. Prakticky opozícia pomáha s propagáciou Harabina úplne zadarmo. Harabin naozaj nemusí robiť žiadne veľkoplošné plagáty. Úplne stačí nejaká relácia či dokonca voľba ústavných sudcov a reklama je na svete. Nemusí ani prstom pohnúť. Jedno je však isté, Harabín úplne v pohode chodí medzi obyčajných ľudí a debatuje s nimi. Teda, len tak ďalej vážená opozícia či neoliberálni novinári, nič lepšie pre neho nemôžete urobiť.
K Ficovi len krátko. Po voľbe a vypočúvaní kandidátov na ústavných sudcov Smer získa o nejaké to percento navyše. No a to nie som ficovec a nikdy nebudem, ale svoju úbohosť komisie, ktorá preverovala schopnosti kandidátov ma veľmi bavila, prioritne tá opozičná. Niečo podobné, ale v malej miere a oveľa amatérskejšie pripravené som zažil aj ja na vlastnej koži v Sabinove na výberovom konaní, ale my sme ešte písali písomku.
Teraz k pánovi ministrovi Lajčákovi, ako študent študoval medzinárodné vzťahy práve v Rusku a ako bývalý komunista mal v celku veľmi dobrú, priam oslňujúci kariéru diplomata ako doma tak vo svete. Nič nie je lepším príkladom kvalitnej školy ako jej úspešní absolventi pôsobiaci vo svete a to ešte spomeniem aj KSČ, ktorá mu to umožnila. Tak asi systém nebol až taký nevrlý k dobrým študentom a asi ani tie „zlé“ ruské školy nie sú až také zlé, keď dali vyštudovať aj ľuďom, ktorí fakticky teraz vyhlasujú Rusko za hrozbu pre našu bezpečnosť.
Spomenul by som aj pána Danka, ale pravdepodobne má úplne iné starosti s rigoróznou prácou a hneď potom, ako vystúpil v ruskej dume stihli kúpiť F-16 a v bezpečnostnom dokumente si spomenú ako nepriateľa a bezpečnostné riziko práve Rusko.
No a posledná pripomienka zo začiatku vojny vo Venezuele. USA a jeho spojenci na Blízkom východe úplne prehrali. Bola to totálna porážka na úrovni obchodnej aj vojenskej. Namiesto získania partnerov stratilo NATO, Turecko a Irán získal nového partnera a to Rusko. Táto vojna je príliš ďaleko od USA a lepšie povedané, Venezuela má podstatne väčšie ropné zásoby ako ktorákoľvek krajina na svete. Tam, kde sa dvaja bili, v prípade Blízkeho východu najviac získala Čína s neustálym investovaním a skupovaním všetkého, čo sa dá. Po tom, čo spravila Bank of England, nastáva úplne nový pohľad na bankový systém sveta. Je viac ako pravdepodobné, že svoje rezervy začnú sťahovať z Británie, ale aj jej spojencov ostatné krajiny sveta a to bude skôr či neskôr znamenať kolaps svetovej ekonomiky a skončenie globálneho trhu. Je však aj nad slnko jasnejšie, že momentálna politika vo Venezuele nie je akurát prospešná obyvateľstvu a to z jednej strany či druhej. No nechať by sa to malo na nich. Momentálne nové usporiadanie sveta sa už nedá zastaviť a Orwellova 1984 je až neskutočne reálna. Vlastne v nej už žijeme.