V časoch revolúcie povedal Kňažko jednu múdru myšlienku. Chceme demokraciu bez prívlastkov. Teda len čistú demokraciu. Žiadnu sociálnu či nebodaj liberálnu. No tu aj pani prezidentka zlyhala a propagovala liberálnu demokraciu. Mala byť nestranná, no to už dlhodobo nie je. Toľko k tej revolúcii a čo sme dosiahli. Nedosiahli sme nič okrem legalizácie multimilionárov.
Teraz k tým pronárodným lídrom. Jednou závažnou chybou a nielen u nich, to badám vo všetkých stranách. Predseda má vždy pravdu a jeho názor a činy sú nedotknuteľné. Od Fica po Sulíka nie je rozdiel. Vždy si poupratujú stranu a iný názor sa netoleruje. Ak zoberiem Smer, tak ten to rozohral na tri strany. Pellegrini mal asi dnes najlepší príhovor a jednu vec mu kvitujem, aby na nete konečne skončila anonymita. Zároveň oslovuje liberálne krídlo a je pripravený spolupracovať s týmto politickým spektrom. Ďalej je tu nečlen Smeru Blaha. Medzi ľuďmi obľúbený aj nenávidený za svoju priamočiarosť a iróniu. No klobúk dolu pred jeho názormi. Má však tiež chybu, že nedokáže skritizovať chyby Smeru. Teraz je tu Fico, ktorý prakticky pokračuje v šľapajach Mečiara a oslovuje práve túto voličskú základňu. No tiež nedokázal povedať: „ Občania, prepáčte, pomýlil som a spravil som chybu“. O Matovičovi, Sulíkovi, Dankovi, Trubanovi, Kiskovi aj Čaputovej škoda hovoriť, všetci klamali a nepriznali si obyčajné chyby. Všetci majú mesiášsky komplex. Sú však obyčajnými ľuďmi. Nič viac, nič menej. Je mi bližší hocijaký schopný robotník, ako nejaký Truban, ktorý predáva 5 gramov bieleho a podceňuje prácu robotníka, ktorú on nezvládne. Tu ešte pripomienku, bez počítačov prežijeme! Teraz k tým trom pronárodným lídrom. Kotleba a jeho ĽSNS posielalo svojich ľudí na všetky možné rokovania a podujatia. Naozaj mali snahu o komunikáciu a kreovanie spoločného bloku. Vlasť ani Slovenská liga túto snahu veľmi neprejavilo. Malé strany stratili trpezlivosť a pridali sa k tomu, kto im dal akú takú šancu. Ostatné strany, ktoré nechceli ísť pod jednu strechu ĽSNS vyčkávali a čas sa kráti. Aktivita neprichádzala a komunikácia neexistovala. Často sa doslova vysmievali týmto menším stranám. Áno, v tomto kole ĽSNS zvíťazila, aj keď nemusela vôbec chodiť na rokovania, nepotrebovala to.
To, čo nasledovalo, vyústilo do totálnej nechuti podporovať ktorúkoľvek z daných strán. Potrebovali sme vznik a spoločný postup aspoň dvoch silnejších celkov, ak neberiem do úvahy SNS, ktorá bude mať tiež problémy prebojovať sa do parlamentu. Liberálne KDH stratilo akýkoľvek kredit pôvodnej ideológie a smerovania. Môže sa stať, že do parlamentu sa dostane iba ĽSNS a tým pádom bude znovu do počtu. Prepadnú hlasy KSS, Slovenského Hnutia Obrody či ostatných menších strán. Najlepšie by bolo ich prepojenia a jedna spoločná kandidátka, aby sa vytvorila určitá možnosť voľby a je jednou pod akou hlavičkou. Je tu ešte malá šanca. No stratil sa nečinnosťou budúcich-minulých lídrov a veľmi zlým PR riadením to najdôležitejšie a to čas a dôvera voliča. Každý politik si musí priznať chybu, je tu množstvo dobrých aj zlých rozhodnutí a kým neurobia lídri hrubé čiary a neospravedlnia sa za svoje činy, je zbytočné ich voliť. Tu je nutné podotknúť, že sa to nedotýka len pohľadu právneho, ale aj etického. Nie je nič ľahšie ako si priznať chybu a prevziať zodpovednosť a zároveň nie je ani nič ťažšie a to dokážu naozaj len veľkí ľudia, nie postavením, ale duchom.