Čo by som urobil v školstve ako minister – keramik s technickým, ekonomickým a pedagogickým vzdelaním a bez plagiátorskej diplomovky?

19. júla 2020, gabo126, Škola volá

Znovu sa vraciam ku školstvu. Budem sa opakovať, ale nič sa nedá robiť, o školstve píšem a aktívne pôsobím o oblasti neformálneho vzdelávania dospelých a mládeže cca 14 rokov. Nie veľa, ale ani nie málo. Základným problém školstva je totálny chaos zriaďovateľov a financovanie súkromného školstva. Osobne zastávam názor, že celé školstvo by malo znova prejsť pod ministerstvo školstva a to aj vrátane základného. Prečo? Pretože rodinkárstvo prekvitá aj v tejto oblasti. Výberové konania na vedúce pozície sú doslova až výsmechom. Dosadzujú sa mnohokrát ľudia po známosti. Osobne by som navrhol verejné vypočutia a zverejňovanie ich plánov rozvoja okamžite po absolvovaní verejného vypočutia, tak aby si aj rodičia či občania mohli overiť, kto to to bude vlastne tú ich školu viesť a aké má schopnosti na riadenie. To by som uplatnil asi na všetky pozície vedúcich pracovníkov vo verejnej a štátnej správe.
Určite by som zrušil financovanie súkromných a cirkevných škôl a to bez debaty. Ak chce niekto študovať na súkromnej škole, nech si ju platí. Štátna by mala spĺňať určité štandardy, ktoré sú v súčasnosti absolútne deformované a priamo vplývajú na kvalitu výučby, pretože školy súperia o žiakov a o peniaze.
Stredné školstvo je v absolútnych troskách. Skutočne sa produkujú odbory, ktoré sú absolútne zbytočné. Nemôžete pozháňať inštalatéra, elektrikára či klampiara? Nevadí, k dispozícii sú vzletné profesie, ktoré sa až ťažko definujú ako napríklad počítačoví grafici, informatici, gymnazistov je ako maku. Prax na stredných školách je, no mierne pochybná. Poniektorí objavili teplú vodu vo forme duálneho vzdelávania, ktoré tu bolo za socializmu na veľmi vysokej úrovni. Je potrebné znovu sa vrátiť k učilištiam a prudko znížiť počet stredných odborných škôl a gymnázií.
Spoločnosť dehonestovala fyzickú prácu a doslova ju vysmieva a tak sa niet čo čudovať, že nám vyrastá generácia finančných poradcov bez absolútnych, alebo aspoň základných poznatkov!
Na vysokých školách by malo študovať maximálne 20 až 30% celkového populačného ročníka. Školstvo by skutočne malo byť zamerané na vedu a vzdelávanie, čiže odbory strojárstva, poľnohospodárstva, potravinárstva medicíny, rozvoja ľahkého priemyslu a diverzifikáciu slovenského hospodárstva ako celku. Filozofických či pedagogických škôl by postačovalo úplne minimum. Teda nejaké tri školy pre východ, stred a západ. Možno nejaké to externé pracovisko tak, ako to bolo kedysi. V súčasnosti keď je viac voľných miest na štúdium ako samotných študentov je táto situácia neudržateľná. Musím si zobrať dobrý príklad z USA a za súkromné školy si jednoducho budú študenti platiť. Môžete mať vysokú školu, ale za svoje. Ak budete takí dokonalí a úspešní študenti sa ku vám pohrnú! Nevidím v tom problém. No je lepšie mať zopár špičkových univerzít s podstatne menším počtom absolventov, ale o to kvalitnejšími, ako nám predvádza súčasný výstup a dehonestácia školstva počas jeho tridsaťročného úpadku. Na ťažké školy a odbory sa študenti nehrnú a volia cestu menšieho odporu, ako napríklad bezpečnostný manažment, sociálna práca atď… Technika či medicína sú vraj ťažké a o to ide. Škola nemôže byť ľahká, musia sa tu klásť určité nároky na vzdelávanie. Ak Matovič stíhal popri škole viesť aj mega firmu, tak o náročnosti štúdia by som veľmi pochyboval. Iste, nemôžem globalizovať, ale aj ťažké odbory začali upúšťať od nárokov na študentov a máme tu praktický výsledok a vládu totálnych amatérov. Kde za riaditeľa nemocnice je vymenovaný montážnik okien, ktorý v živote nemal žiadnu úspešnú firmu, alebo sa stanú ministrami či vyfasujú iný dobrý platený flek zo štátneho. Ak sú takí megaúspešní vo svojom podnikaní, prečo potom neostali pri ňom?