Vznik ďalšej národnej strany ohlásil Radačovský. Koľko ich ešte bude a koľkí národní egoisti si myslia, že práve oni spasia slovenskú národnú scénu? V stranách ako SNS, Vlasť a mnohých menších straničkách to, žiaľ, ich lídri doteraz nepochopili. Politika nie je o nich, ale o ľuďoch, ktorým majú slúžiť. Volič národných strán je už neistý a buď prejde k ĽSNS, Smeru, alebo najnovšie k Hlasu. Prakticky SNS, Vlasť a pravdepodobne aj nová strana Radačovského pod názvom Patriot, čo je veľmi zle volený názov, už aj preto, že to je cudzie slovo a ešte aj nesie názov amerických rakiet. Proste, nešťastne zvolený názov. Ako keby nemali noví lídri kúsok fantázie.
Zastávam názor zjednotenia. Nie je potrebných 20 národných strán, ale jedna či dve s poriadnym zastúpením. Spomeniem takú SNS. Ich neschopnosť vybrať troch ministrov bola do neba volajúca blbosť. Predseda SNS Danko má problém s tvorením súvislých zmysluplných viet a niekedy ste potrebovali aj výkladový slovník. Bozkávanie výložiek a titulovanie na kapitána sa s ním viezlo až do odobratia tohto titulu. Jeho nekonečné „JA“ a to musím povedať podobne ako aj pri Harabinovi či iných lídroch národných strán nemá obdobu. Egoizmus prevalcoval ich povinnosť slúžiť národu a to sa ukázalo neskôr vo voľbách. Aké pekné by to bolo, keby na kandidátkach bolo toľko kvalitných a známych ľudí, žeby ľudia mali problém rozhodnúť sa, komu dajú svoj preferenčný hlas.
Iste by som si vedel predstaviť aj podľa princípov, ktoré som už skôr popísal fungovanie jednej spoločnej strany. Ide sa voliť predseda SNS. No koho tam môžete zvoliť? Bývalých poslancov, ktorí zahlasovali za nákup F16, či ktorí navrhovali Gajdoša, alebo Plavčana za ministrov? Dúfam, že Danka nenapadne sa vrátiť na pozíciu predsedu. Stanovy nie sú postavené pre členov, ale skôr pre predsedníctvo a hlavne predsedu. Zmena je priam nevyhnutná. Ako som sa dopočul, vraj bude kandidovať na predsedu aj Peter Švec. Uvidíme. No bola by to dobrá voľba. Žiaľ, neviem, či sa to dostane do hláv aj delegátom, ktorí pravdepodobne ešte žijú vo svojom mikrosvete bez jasných predstáv, kam to má dopracovať ktorákoľvek národne orientovaná strana. Už dávno mali prebiehať rokovania s Marie Le Pen, Salvinim či Okamurom a tvoriť Európu a jej hodnoty na základe národných štátov. Takto si zatiaľ národná scéna vybodovala akurát hanbu a neustále trieštenie. A prečo tá atomizácia? Pretože každý z vodcov si predstavuje Cézarov vavrínový veniec na svojej hlave. No vždy sa nájde nejaký Brutus. Čo takto byť skôr Cincinnatus. To bol antický vzor cností a človeka, ktorý nie je egocentrik. SNS sa buď spamätá a prekope celú svoju politiku vrátane členstva, činnosti a pôsobnosti, alebo odíde na smetisko dejín. Podobne to bude v prípade strany Vlasť, kde fakticky aj Harabin je len lídrom, nie však členom, aspoň pokiaľ je mi známe. Príliš sa vložili do rúk marketingových firiem a nepočúvali ľudí. Najprv musíte získať moc a potom môžete meniť zákony.
Matelko to pochopil. Nevadí, že sa riadil Machiavellim, aj keď pochybujem, že Vladára (Knieža) vôbec čítal. On mal dosť problém najazdiť denne tých 600 km a má v súčasnosti plné ruky práce s tým, ako nesplniť predvolebné sľuby. O takej hmotnej zodpovednosti funkcionárov sa už ticho mlčí a zákon nie je ani na pretrase. Bodaj by bol. Remišová, Matelko, Kollár či Sulík by sa nedoplatili. Smer s Hlasom to rozohrali veľmi dobre, ale kto im ešte uverí? Znovu oligarchovia, ktorí to majú rozohrané na obe strany. Zákazky sa veselo rozdeľujú medzi svojich priaznivcov. Štátna správa sa čistí a dosadzuje. No čo sa zmenilo z čias vládnutia Smeru? Absolútne nič. V pozadí možno stojí opozičná oligarchická skupina a možno tá istá, pretože poniektoré skupiny sú u nás nedotknuteľné či za Fica, či za Matelka.