Reinkarnácia nehrozí, aj Raymond Moody by sa čudoval.
Blíži sa nám nominačný snem SNS. Ako sledujem rozbroj medzi Hrnkom a Dankom, či totálnu neschopnosť definovať novú cestu a jej smerovanie. Strana, ktorá mala byť určitým zjednocujúcim prvkom národnej identity na Slovensku a ktorá mala mať už dávno aj medzinárodných partnerov, nedokázala ani len vyvodiť zodpovednosť za totálny prepadák vo voľbách.
Nielen Danko je zodpovedný za jeho neskutočné veľké „JA“ ego! Zodpovední sú všetci funkcionári od okresných po krajských až po celé vedenie SNS. Jednoducho, z SNS sa stala privátna strana, ktorá už neráta s podporou obyvateľstva, pretože ľudia už majú dosť sebectva tzv. národných lídrov! To platí asi o všetkých národných stranách. Rozštiepenie, atomizácia a neskutočný egoizmus národných lídrov a totálne nespolupráca urobila mamutiu službu neoliberálnej lúze. Presne tam to dotiahli národní papaláši. Tvorba kandidátok náhodným výberom, poprípade miesto na kandidátke za nejaké službičky sa odzrkadlili neschopnosťou osloviť voliča. Volič nie je ovca. Spočítal to a dal svoj hlas najavo jasne a zreteľne.
Mrzí ma úpadok SNS. Danko sa spoliehal na svojich členov, o ktorých nemá ani šajnu, či sú ešte vôbec členovia. Operoval tu širokou členskou základňou, z ktorej nedokázal vybrať ani jedného ministra. Hral na dve strany. Demokracia a hlas členov v SNS sa stratil v preklade Dankovho osobitého výrazového štýlu, vždy s dodatočným dovysvetlením. Neuvážené kroky, nečinnosť v regiónoch a nekonečné ego a stokrát zopakujem, až mesiášky komplex. Ak chce niekedy ľudí líder typu Danka či Harabina pochopiť, musí ich počúvať. Hlas ľudu, hlas boží! Národné strany absolútne stratili krok s realitou, žijú vo svojej megabubline. Namiesto spájania rozdeľujú. Útočia na svojich možných budúcich koaličných partnerov. Sám si pamätám, keď po absolútne nepochopiteľnom rozdelení SNS, kedy Danko odstránil Belousovovú sa do parlamentu nedostali ani jeden ani druhý (nečudo). NaS absolútne prepadla a keď som na to upozornil, žeby bolo dobré sa spojiť a navrhol som to, letel som ako špinavé prádlo. Nikdy si nedávam servítku pred ústa, ale tak úbohé národovectvo, ako predvádzajú súčasní „Hej“ Slováci, nemá s dnešnou modernou dobou nič spoločné. Absolútne sa nevyužívajú moderné nástroje komunikácie a propagandy. Chýba cieľ a výstupy. Cesta bude dlhá a s prekážkami, no vodcovia si musia uvedomiť, že v prvom rade musia slúžiť a začať používať slovo MY namiesto JA. Istý druh konfucionizmu by sa zišiel aj v našej spoločnosti. Blíži sa snem temer mŕtvej strany. KDH to už zakopalo. Nepoučili sa a odchádzaniu na smetisko dejín. SNS či Vlasť po varení pervitínu asi čaká podobný osud. Patriot bude tak akurát stále v arzenáli NATO a spojených štátov.
Bude snem SNS vraj už teraz je rozhodnuté, že voľba nebude tajná, ale verejná. Obchádzajú sa delegáti snemu a lobuje sa. Osobne si myslím, že kandidáti by mali predviesť svoje výsledky, aké dosiahli a potom predstavu kam chcú stranu dotiahnuť. Staré mená s novým obalom už toho veľa neurobia. Všetci boli zodpovední za volebný výprask a neskutočne sa spoliehali na základňu, ktorú ani nemali. Možno bude jeden z protikandidátov Dankovi Peter Švec, ktorý by mohol byť alternatívou, ale možno že mu ani pre istotu neschvália členstvo. Aj keď zoznamy členov majú pravdepodobne v katastrofálnom stave a tak by som fakticky mohol podľa nich ísť kandidovať aj ja. Veď nech ma navrhnú, ak nemajú strach. Povedal by som svoje. Sú potrebné mená, ktoré nemajú oligarchické pozadie a korupčné škandály za sebou. Peter Švec patrí medzi ľudí, ktorý má určitú históriu, je s ním možná komunikácia a čuduj sa svete, zatiaľ nemá škandály. No a hlavne to nepotrebuje.
V mojom ponímaní by mal byť predseda strany určitým vedomostným facilitátorom širokého názorového spektra založeného na základných tézach rozvoja strany a cieľa, ktorý chce dosiahnuť. Toto platí o všetkých stranách a hlavne by mal odísť po takých debakloch, ako boli tieto voľby a nielen parlamentné.