Zopár mojich obľúbených receptov a fanatizmus zberateľov
Všetko so všetkým súvisí a viac ako inokedy je to u mňa pre mňa počas Mikuláša a Vianoc. Vraj čo? No zberateľstvo. V súčasnosti jednoducho záujem o zbieranie čohokoľvek medzi mladšími ročníkmi akosi neexistuje. Poznám rôznych zberateľov stavebníc, servítok, diapozitívov, fotoaparátov, známok, cigaretových škatuliek (hlavne tých s pôvodným dizajnom bez tých obrázkov pľúc atď.) autíčok, hodiniek a môžem pokračovať prakticky donekonečna. Stretávame sa na burzách či komunikujeme medzi sebou na sieťach. Ja som prepadol zbieraniu figúrok z kindervajíčok. Kedysi boli dostať len v Tuzexe a stáli 0,5 Bona, potom 1 a neskôr 1,5. Zbieram ich už vyše 45 rokov. Dlhá doba? Možno u nás, ale poznám starších zberateľov, na ktorých sa jednoducho nechytám. Radosť z nájdenia nejakej figúrky je neskutočná. Najviac cenené sú práve nejaké nepodarky z výroby, ktoré sa dostanú cez kontrolu a vznikne originálny kus.
Darčeky pre mňa naozaj nie sú problém. Dostanem vajce a je to. Ak mi niekto pošle zbytočnú krabicu plnú starých kinderiek, ktorá mu ostala niekde na povale a má trebárs viac ako tridsať rokov, určite sa nejako dohodneme a aj hrnček či džbán mu z vďaky pre radosť vytočím. Pre niekoho odpad, no pre nás zberateľov hotový poklad.
Preto nevyhadzujte staré hračky, tie si to vôbec nezaslúžia, radšej pohľadajte nejakého zberateľa, ktorý sa o nich určite postará. Jednak mu urobíte radosť a jednak neznečisťujete životné prostredie.
No a teraz k tým receptom. Mnohokrát sa mi nakopí kopa čokolády a ja som kedysi nevedel, čo s tým. Tak som začal experimentovať s čokoládovým likérom, japonskými koláčikmi, zebra rezmi či iným využitím čokolády. No a to ma zase priviedlo k overovaní mojich schopností pri tvorbe rôznych koláčov ako napríklad laskoniek, cheese caku, medovníčkov či pečeniu oblátok. Jednoducho naozaj všetko so všetkým súvisí a nakoniec prečo aj nie? Ako keramik som sa mnoho krát inšpiroval aj figúrkami z kinder vajíčok.