Kultúra, čo to vlastne si a čo ak štrajkujúce dosky neotvoria svoje brány?

6. septembra 2024, gabo126, politika Umenie a kultúra

Včera som si pozeral reportáž o možnom štrajku v našich divadlách a ako Janka Kovalčíková si nevie predstaviť, že sa divadlá zatvoria. Podotýkam, mám ju rád ako herečku a nemám proti žiadnemu hercovi nič, ak si vykonáva svoje povolanie dobre. Podobne ako v iných profesiách, striktne oddeľujem profesionalitu od politického názoru, či akéhokoľvek iného názoru. Tie žabomyšie vojny ma už skutočne nebavia.

K meritu veci. Čo sa stane, ak by sa divadlá a niektoré kultúrne stánky pre štrajky zatvorili? No nič by sa nestalo a poviem hneď prečo. Všetci si to pamätáme predsa počas Covidu. Teda odpoveď Janke Kovalčíkovej, redaktorovi a nielen im znie: Áno, vieme si to predstaviť a nič to s nami neurobilo. Fungovali sme ďalej. Pozerali sme seriály, rozvíjali sme svoje hobby a zistili sme, čo nám skutočne chýba. Chýbala nám sloboda pohybu a názoru.

Iste, sú tu povolania, bez ktorých by sme existovať prestali, respektíve by sme sa museli riadne obracať, ako napríklad poľnohospodári, energetika či lekári. Bez stravy a energie by sme naozaj fungovať nemohli. No bez platenej kultúry asi v pohode. Nahradili by ich súkromné divadlá. Možno by štát aj ušetril, veď keď sú herci tak vyťažení v SND či v iných divadlách, tak neviem, prečo majú ešte XY iných, súkromných projektov a ako to len stíhajú?

Mám rád divadlo, ak poukazuje na problémy spoločnosti, je otvorené všetkým názorom a neselektuje ľudí.
Kultúra je skutočne na okraji každej vlády.

Nuž čo, ak sa mi v práci nepáči, môžu kedykoľvek odísť, založiť si vlastné divadlo či TV, ako napríklad Kovačič. Štát ušetrí, herci si budú môcť robiť čo chcú a hrať, kedy chcú a ako chcú. Teda hercom odporúčam, nech zmenia pôsobisko, ak sa im vedenie nepáči a je mi fakt jedno, kto za koho, alebo proti komu hrá! Už ma nebavia tieto prestrelky. Ak chcú meniť ministerku, nech idú do politiky. Veď aj predchádzajúca ministerka odvolala Drličku a potom ho naspäť prijala. Čo bolo v tom, nik nevie. Ako staré Bélove: „Viem, ale nepoviem“.

Skutočne si viem predstaviť štát bez kultúry, teda tej štátom organizovanej. Žiaden problém v tom nevidím. Galérie, múzeá či iné kultúrne stánky okrem divadiel, to je iná kavej. Tam sa môže vedenie či osadenstvo meniť kedykoľvek a málokto spozná rozdiel. Veď kto sa kedy pýtal z návštevníkov múzea, či galérie, že kto to riadi? Maximálne na meno dobrého sprievodcu, alebo keď ste chceli nahlásiť skupinu.

A čo je dnes kultúra? To už naozaj neviem!