Ing. Gabriel Huraj

Niet v čom nesúhlasiť so Sotákovým názorom z poslednej tlačovky. EÚ sa ekonomicky zakopáva. Školstvo na Slovensku je skutočne v p.deli a dobu inovácií sme zaspali. Stručne povedal to, čo ho trápilo a kto živí tento štát presne definoval. Dokonca definoval v skratke aj čo stojí za tým. Sám mám mnoho skúseností z rôznych grantových schém a niekedy sa čudujem, kam niektoré projekty vedú a vlastne prečo? Ak nejaké robíme, tak skôr so zameraním na technologický rozvoj, ale hlavne zachovanie remesiel a to prioritne umelecko-remeselných, ktoré postupne vymierajú.

Vymierajú preto, pretože nie je záujem pracovať v tejto oblasti. Prečo? Pretože deti a žiakov už nikto k tomu nevedie. Veď už ani nevedia rúbať drevo či použiť pilník. Dajte do pätnásťročnému sekeru do ruky, ale nebodaj stačí aby zatĺkol klinec a rovno volajte RZP, alebo v lepšom prípade bude postačovať lekárnička a psychiater. Prvý nožík som dostal ako desaťročný, bola by hanba ho nemať. Na Vianoce myslím ako jedenásťročný som vyfasoval od Ježiška (chodil aj za komunistov) taký reálny detský set náradia, všetko normálne ostré od malého hoblíka po pílku. To bolo radosti z nejakého vytvoreného produktu. V škole sme mali dielenské a pestovateľské práce, kde bez povolenia hygieny sme si dovolili vypestovať a skonzumovať pažítku či mrkvu na školskom záhone. Na ZUŠ odbore výtvarnom sme mali možnosť aj vlastnej tvorby a normálne nás učiteľ zdrbal, že sa ruka nepodobala na ruku, ale nejaký v súčasnej dobe asi moderný obraz. Úplná pecka bol modelársky krúžok v Dome mládeže. Ak chýbali hračky, vyrobili sme si od tankov cez delá až po lietadlá. Chodilo sa na súťaže atď.. Neformálne sa tým pádom vzdelávala fyzika, chémia, geometria …. Na strednú školu s umeleckým zameraním sa bol problém vôbec dostať.

Podobne to bolo s pestovateľskými prácami. Už tie ma formovali a vždy som chcel robiť buď s potravinárstvom, alebo umením. Samozrejme po prečítaných knihách od Verneho či filmoch od Zemana, som neskutočne chcel byť potápačom (to jediné sa mi zatiaľ nesplnilo). Technológia v súčasnosti napreduje tak rýchlo, že to čo som v detstve považoval za nereálne je tu a som toho súčasťou. Ale čo som s tým chcel povedať. Vo vzdelávaní nastal obrovský problém a to, že jednoducho aj decká utvrdzujeme v tom, že môžu dosiahnuť všetko, čo chcú. No nie je to pravda a ani len štatisticky sa k tomu neblížime. Úspech sa meria peniazmi a nie spokojnosťou danej osoby. Súčasný úspech meriame skôr interakciami na webe, lajkami a inými fejkami namiesto tvorivej práce. Nielen mládež, ale aj dospelí si odvykli fyzicky pracovať. Pritom ako keramikár sám osobne nepoznám väčší relax, ako keď si sadnem za hrnčiarsky kruh a niečo vytvorím. Snažím sa, aby každá vec mala úžitkový charakter. No toto remeslo končí. Raz keď som sa pýtal mládeže, či by to robili, tak všetci, že nie že je to špinavá robota a viac zarobia ako influenceri. Iste, podmienky na podnikanie v tejto oblasti umelecko-remeselnej výroby nie sú u nás bohvieaké. Cechy neexistujú, rodinné podniky nám zlikvidoval socializmus, po páde išli na privatizáciu a do likvidácie. Priemysel, kde kedysi pracovali desaťtisíce ľudí, už nemá žiadnu školu na Slovensku, respektíve odbor zaoberajúci sa technológiou spracovania.
Áno, Soták má pravdu. Terajšia ideológia znie ako nerobiť a zarobiť. Bez produkcie, poznatkov a pridanej hodnoty. Aj keď máte projekt, tak hodnotitelia sú jednoducho mimo reality a budú schvaľovať projekty tzv. bezpečné, ako napr. inklúzia, či životné prostredie, alebo naposledy, čo som si čítal o individuálnom prístupe k dlhodobo nezamestnaným, na ktorý išlo myslím že z plánu obnovy 42 miliónov. Je totálne choré, že projekty zamerané na technológie či výrobu sú odsunuté do úzadia. Malé a stredné podniky, ktoré potrebujú konkurovať, tak na rozdiel od Poľska či Chorvátska, ale aj Nemecka sa k takýmto zdrojom nedostanú a o poľnohospodároch či potravinároch škoda hovoriť.
Jednoducho každý štát ťahá len výroba a služby súkromného sektora, všetko ostatné je spotreba. Od lekárov, cez učiteľov. Jedinú výnimku tvorí výskum a vývoj, ale o tom na Slovensko škoda hovoriť, veď len Švajčiarsko má 150 násobok podaných viac patentov a priemyselných vzorov ako Slovensko. Nie o 150%, ale 150 násobok a to je priepastné číslo. Sme skôr montážnou halou ako výrobou produktov od A po Z.