Ing. Gabriel Huraj

Keď som si pozrel videjko s Jarkom Naďom, ako na nikoho nezabudne a ako každého zaorie, tak som nevedel, či to nebolo náhodou AI – ale nebolo. Nech sa sám pozrie, čo spravil z možnej tvoriacej sa strany pod vedením Michala Kravčíka, ktorý bol, mierne povedané, v tejto veci hrozne naivný a dôveroval postavičkám ako Galko a spol. Myslím, že už vytriezvel po tom, čo mu urobili. Teda z možnej sľubnej strany urobili stranu, neviem či demokratov, ale dalo by sa skôr napísať dezolátov, debokratov či dezokratov. Presne takéto príhovory a vyhrážky mal kedysi aj „Duce“. Akosi mi ho zjavom pripomína, už keď sme pri tých dvojníkoch.

Naď sa nám tu chce hrať na vodcu, asi si zobral príklad zo strany, kde začínal, no čo už. S takýmito osobnosťami Slovensko neposunieme. Nenávisť z neho doslova sršala, lenže je tu druhá strana mince, a to občania. Politici sú len ich obrazom. Nič viac, nič menej.

Čo sa deje vo voľbách? Fakticky vôbec nič, len válovy sa vymenia a karavána ide ďalej. Začne sa hrať vládno-opozičné divadlo, aby mal osprostený občan témy, zatiaľ čo ho štát dodrbáva. Proste staré dobré „chlieb a hry“. Slovákom fakt stačí len chlieb – ten nasisťuje veľmi dobre a ešte je ako-tak lacný pri tých našich platoch – a hry nám predvádzajú na dennej báze.

V poslednom čase som si z redaktorov obľúbil Krála. Jednoducho aj on je dôvod, prečo menej píšem. Na 95 % sa vždy pri svojich súhrnoch krásne ironicky trafí do súčasného slovenského bananistanu politických nomenklatúrnych špičiek a úpadkovej morálky slovenských politikov volených ľudom. Aj do neho sa nám Jarko Naď pustil. Radšej by mal ísť za tou 300 a pozerať sa, ako pracuje v teréne.

Akonáhle akémukoľvek politikovi trošku oponujete, buď ste smerák, alebo progresívec. No mnoho z nás má len názory na daný problém a chcelo by dialóg, ale to už u nás neexistuje. Prestali sme sa počúvať a akceptovať aj iné dobré riešenia, ktoré nevznikli v našich hlavách.

Je len obrovská škoda, že EÚ sa tiež vzďaľuje od pôvodného, skutočne dobrého projektu a stáva sa administratívnou diktatúrou, kde úradníci vymýšľajú čím hlúpejšie nariadenia, aby si ospravedlnili svoju existenciu a ukázali nejakú činnosť. Čo na tom, že sa schvaľujú hlúposti a nariadenia, ktoré môžu prispieť k rozpadu Únie? Ľudia začínajú mať toho dosť.

Slovensko je krajina, ktorá patrí z pohľadu platov k tým najnižším, no z pohľadu cien sme skoro ako v Nemecku (mnohé veci a služby sú už aj v Nemecku lacnejšie ako u nás). Keď pozerám, ako Slovensko míňa prostriedky EÚ, tak na také kraviny idú milióny, že až. Celý systém je absurdný a zlý.

Už len v krátkosti sa vrátim k tej postavičke, ktorá ohúrila našich novinárov a tak trochu mi ukázala výšku ich IQ. Také trápne reportáže som dosť dlho nevidel. Síce neviem, o koho ide, a ani to nemienim zisťovať, lebo to bol tiež len trápny obraz slovenského spravodajstva. Radšej sa mohli viac venovať Emme Zapletalovej či ekonomickým témam, alebo spropagovať nejakých našich vedcov. Ale toto? Ani vtipné to nebolo, a v prevedení tej postavičky skôr tragikomické.