Ing. Gabriel Huraj

Orwell svoju totalitu v Oceánii priviedol k dokonalosti. V megaštáte sa museli rodičia báť aj svojich detí, aby ich neudali ideopolícii. Štát, v ktorom je kontrolovaný každý a kde sa využívajú všetky dostupné prostriedky na diskreditáciu nepriateľov štátu a Veľkého Brata.

Špicľovanie je dotiahnuté do absurdných rozmerov. Deti odpočúvajú rodičov. Akákoľvek úcta či myšlienkové pochody sú venované iba centrálnej ideológii Veľkého Brata. Ak sa neprispôsobíte a nezačnete myslieť stranícky, ste privedení do miestnosti č. 101. Tam už z vášho mozgu vyrobia správne ideologicky mysliacu kašu a ste už iba bytosti bez vlastného názoru a myslenia.

Dá sa to porovnať aj so súčasnosťou? Stačí, ak sa pozriete okolo seba, keď pôjdete napríklad v autobuse alebo vo vlaku. Málokto uvoľní miesto staršiemu, chorému alebo mamičke s dieťaťom. Slúchadlá na ušiach, pohľad nasmerovaný do blba a ignorovanie spojené s pohŕdaním v očiach, jednoducho nedovolia úcte, aby mohla realizovať svoj dobročinný skutok.

Násilie a arogancia v spoločnosti narastá každým dňom. Pomaly, postupne, ale s istotou vedúcou k postupnému ovládnutiu mysle a spoločnosti. Teraz máme papierovú demokraciu, ktorá následne vyústi do štrajkov, anarchie a nastolenia diktátu totality. Kto to riadi? Predsa mocní tohto sveta. O chvíľu začnú rozbíjať rodiny. Vlastne ani nezačnú, už sa to začalo. Dochádzanie do práce vo vzdialených mestách. Týždňovky, odchody do zahraničia. Vraj sme konzervatívni a nechceme cestovať. To je absurdita! Často krát jednoducho nemáme na výber.

Zoberte si napríklad to, čo spravila EÚ s našim poľnohospodárstvom. Jednoducho ho zničila a my sme sa na to pozerali ako na niečo nutné. Nutné zlo k dosiahnutiu materiálneho raja, ktorý nám sľubovali. Pritom práve poľnohospodárstvo držalo akú takú zamestnanosť na vidieku. Zavádzajú sa automatické výrobné linky a z ľudí sa stávajú stroje vhodné tak akurát na letovanie spojov, osadzovanie okien do áut a podobne. Stala sa z nás robotická montážna linka.

Veda, výskum, školstvo, zdravotníctvo sú v absolútnom rozklade. Sú to práve odvetvia ľudského bádania a myslenia. Postupne ich však strácame a stávame sa čím ďalej viac zraniteľnými.

Sú však aj výnimky, ktoré sa trendu doby nepoddali. Ešte majú úctu, ešte v nich žije dobro. Ešte majú svoj rozum a myslenie. Je však len otázkou času, kedy ich spoločnosť a matéria sveta udupe. Vždy sa však nájdu ľudia so svojím názorom a myslením, ktorí v mene pravdy skončia na „hranici“ ohňa totality, proti ktorej vystúpili.