Ing. Gabriel Huraj

Je smutné, že ľavicové, ale aj pravicové politické sily na Slovensku, ale aj v Európe stratili pojem o tom, čo to je kapitalizmus a trhová ekonomika. Stále operujú s pojmom sociálny a solidárny. Na výrobu a služby v súkromnej sfére sa však absolútne kašle.

Práve súkromný sektor je ťahúňom nielen ekonomiky, ale aj sociálnych dávok, platov štátnych zamestnancov, školstva, zdravotníctva, armády atď.. Aspoň som si to kedysi myslel. Mýlil som sa. Štát, ak nemá peniaze, tak si ich požičia a požičiava si ich stále.

Nekonečná špirála dlhov, ktorá nemá konca. Ak už bude zle, vytlačí ECB nové Eurá. Nevadí, že hodnota peňazí neustále klesá a pomaly sa rovná hodnota Eura, bývalej Československej korune z roku 89. Odporcovia teórií typu, veď televízor, alebo CD si môžem teraz kúpiť lacnejšie, sklamem. Zaviedla sa totiž hromadná produkcia a cena tovarov by klesla či chceme, alebo nie.

Smerodajnými komoditami môžu byť naozaj tovary dennej spotreby – potraviny, energie, ceny bytov, domov.
Kde však šetriť v štátnej a verejnej správe?
Nech si konečne prestanú dávať akékoľvek odmeny, zlaté padáky a iné fajnové prémie pod Vianočný stromček, Nový rok, letné prázdniny či pri sviatku svätého „Dindy“.

Znížiť platy štátnym a verejným zamestnancom o 20%. Tým, čo majú nad 1000 € mesačne, znížiť plat o 30 %. Prepustiť minimálne 20% štátnych a verejných zamestnancov. Jednoducho je tu obrovská prezamestnanosť. Ak pracuje na hociktorom ministerstve vyše 1000 ľudí, ja sa pýtam, čo tam vlastne robia?. Rozpočet nedokážu poriadne pripraviť. Sú tu neustále kauzy. Nikto za nič nie je zodpovedný. Všetko sa len ututláva.

Verejné obstarávanie by malo prejsť na absolútne trhovú a transparentnú podobu. To znamená, ceny za jednotlivé položky by mali byť spriemerované. Uvediem príklad – pero stojí v maloobchode 1 €. V katalógu, alebo cenníku verejného obstarávania by bol následne údaj 0,95 € za pero takej a takej kvality. Prečo 0,95 € pretože štát je veľkoodberateľ. Každý, kto by sa zmestil pod túto cenu by už nemusel robiť verejné obstarávanie. Budete oponovať, že tovarov a služieb je veľa. Nie je to tak. Hociktoré papiernictvo, či predajca elektroniky vám okamžite dodá ceny. Takéto pravidlo by sa dalo uplatniť a všetko. Od ceny práce až p výkopové terénne úpravy v náročnom reliéfe krajiny.

Úplne by som zrušil verejné obstarávanie na potraviny. Tu sa totiž mnoho krát hazarduje s ľudským zdravým na úkor ceny. Ide tu hlavne o školské jedálne a iné štátne či verejné stravovacie zariadenia. Tu naozaj nie je na mieste najnižšia cenová ponuka.

Koľko peňazí by sa ušetrilo? Veľmi veľa a hlavne by to bolo transparentnejšie.
V školstve, okamžite zrušiť dotáciu pre súkromné školy. Zrušiť prebytočné školy a odbory. Prestať dotovať odbory typu sociálnej práce a iných neperspektívnych odborov, ktoré sa jednoducho neuplatnia na trhu práce. Ak to niekto chce vyštudovať, nech si to vyštuduje za svoje.
Zrušiť duplicitné a zbytočné inštitúcie, ktoré vôbec nemajú opodstatnenie. Je ich ohromná kopa a nevieme ani načo slúžia.

V sociálnej oblasti jednoducho zrušiť sociálne dávky pre dlhodobo nezamestnaných. Nahradiť ich verejne prospešnou prácou. Jednoducho aj keď budú triediť štrk podľa veľkosti kameňa, ale jednoducho musia pracovať. Práce je dostatok. Len asi by ubudlo voličov pre niektoré strany z tejto komunity. Neviem ako ináč, ale asi naozaj prejsť na trikrát denne teplú stravu a stačilo. Peniaze za vodu elektrinu a plyn či drevo priamo poukázať podľa priemernej spotreby na jedného človeka na jednotlivé energetické spoločnosti. Ostatné ako oblečenie, či potreby pre deti by fasovali v školách a predškolských zariadeniach.

No a poslednú vec čo by som spravil, je naviazanie rozpočtov na deficity. Jednoducho, ak ide štát do deficitu 5%, znížia sa platy na nasledujúci rok o 5 % a počet pracovníkov sa znovu zníži. Poslancom by vždy išlo dolu dvojnásobné percento. Pretože za tento stav jednoducho môžu.
Zabudlo sa na to, čo je vlastne kapitál a čo to je hodnota peňazí. Stálo by znovu za úvahu naviazať peniaze na zlato. To by sa však musel udiať zázrak aj vo svetovej ekonomike.

Tu sa dá naozaj šetriť. Jednoducho zvyšovaním odvodov a daní pre ekonomicky aktívnych občanov je trestom za iniciatívu. Ničiť živnostníkov preto, lebo chcú pracovať a nebyť závislí od štátu je trápne. Keď začne konečne šetriť štát potom uverím, že naozaj chce zmenu. Buďme solidárni voči chorým, postihnutým, alebo dôchodcom, ktorí celý život pracovali. Nebuďme však solidárni ku štátu, ktorý nás jednoducho trestá za to, že chceme pracovať.