Ing. Gabriel Huraj

Jedna malina za druhou. Ide leto a slnko pripeká. Niekomu asi pripieklo aj to, čo nemalo. Envirorezort konkuruje ministerstvu vnútra, ktože to predloží zákon súťažiaci o zlatú malinu. Predbiehajú sa a my sa nestačíme čudovať, akým Smerom sa to uberáme.
Istoty budú. Majú sa kontrolovať.
Že vraj kvôli doručeniu pošty! Takú sprostosť som teda dosť dlho nepočul. Poznám zopár stavbárov, ktorí pracujú v zahraničí a často dlhšie ako 90 dní. Pohybujú sa po stavbách na rôznych miestach. Už vidím, ako ich zahraniční poštári naháňajú a urgujú. No a čo na to Únia? Máme Shengen a zaručený voľný pohyb a prácu v Únii, alebo to už neplatí? Už sa musíme hlásiť. No a čo takí brigádnici alebo cestovatelia naslepo, ktorí sa rozhodli precestovať 20 krajín za 91 dní. No a čo takto cesta okolo sveta? Jasné, musíme sa zmestiť do tých Verneových 80 dní. Jaj, či som len nedomýšľavý.
Prvá ocenenie na malinu a teraz to druhé.
Pochopil by som a bol by som za prísnu kontrolu výkupu druhotných surovín. Ešte viac by som si prial, aby sa pet fľaše a tetrapaky zálohovali. Ba čo viac, pochopil by som, ak by sa zakázal predaj nápojov na podujatiach v plastových pohároch a museli by si štamgasti jednoducho zaplatiť zálohu za keramický alebo sklenený pohár. V Nemecku, Rakúsku alebo Nórsku to ide, len u nás akosi pracujú obchodné loby veľmi účinne.
Takéto zákony by som určite privítal a nemal by som nič proti nim. Postupne sa zahlcujeme odpadkami a otravujeme si už aj tak ťažký život v realite Európskej únie. Sám sa čudujem, prečo samotná Únia nenariadila takéto zákony. Na rovné uhorky či presnú kalibráciu mandarínok ich je, ale na normálne zákony akosi zabúdajú.