Ing. Gabriel Huraj

Tieto postavy a príbeh sú vymyslené a zhoda so skutočnosťou je čisto náhodná. Pani V je stará dôchodkyňa. Konvertovala z evanjelického na katolícke náboženstvo. Pravdepodobne katolícki farári jednoduchšie odpúšťajú hriechy. Je to klasický typ babky pletkárky. Vyspovedá sa poďme ho na pletkovanie s ostatnými kolegyňami zabíjajúcimi čas v, pred, za kostolom či na ulici. Informácie typu – jedna baba povedala sú šírené rýchlosťou blesku. Všetci sú zlí a len babky pletkárky sú tie najlepšie. Ak náhodou debatujú tri a jedna z nich odíde, okamžite sa spustí lavína proti tej tretej osobe, ktorá odišla.
To je jednoducho slovenský folklór. Jedno je však isté. Hroby pre takéto indivíduá by sa mali kopať vždy dva. Jeden pre telesnú schránku a druhý pre jazyk. Ako by možno povedal sváko Ragan: „Jazyk im musia extra zachlomaždit“. Farár by mal mať povinnosť povinne do hrobu vsypať aj sódu bikarbónu. To preto, aby matka zem tú schránku lepšie strovila.
Tak si nažíva, pozoruje a ohovára, raz jedného raz druhého raz manželku svojho vnuka, ktorej kontroluje aj odpad čo vyhadzuje. Samozrejme už vyhodený, tak aby to ona nezbadala. To sú typy, s ktorými nikto nerád prichádza do styku a snaží sa im vyhnúť ako čert krížu, ale babka V si na vás počká. Väčšinou sa tvári, že chodí o paličke, ak niekoho chytá do svojej siete. Systém využívania je priam úžasný a marketingovo absolútne zvládnutý do detailu. Napríklad ak chce opraviť zásuvku, vždy si počká na svoju vytipovanú obeť. Zahrá divadielko, ako ťažko jej je a aký ťažký je život, že nemá kto pomôcť a že počula že obeť je dobrým elektrikárom. No a obeť je už v pazúroch bosorky V. Samozrejme všetko urobí za pánboh zaplať a je to.
Bosorka V má aj iné neresti. Za všetko môžu susedia. Za búrku, ľadovec, sucho. Bosorke V nevysvetlíte zákony fyziky. Bude si tvrdiť stále svoje. Ak tomu podľahnete, je to ako jed. Mám však na to celkom dobrý recept – s úsmevom a bezprostredne vysvetliť bosorke, že na každú sviňu sa voda raz variť bude a najväčší kotol v pekle ma už svojho majiteľa s veľkým písmenom V.
Naozaj sa od takýchto upírov človek nemôže nechať vyciciavať. Jednoducho ich s úsmevom či miernym odpinkaním vytočíte do nepríčetnosti. A tak sa máme tu na Slovensku. Určite aj vy poznáte suseda, ktorý je arogantný či absolútne ignorantský voči ostatným. Hlasná hudba či nočné bašavely. Aj to je Slovensko. No vtedy si spomeniem na Oskara Dobrovodského a stovky podobných prípadov a ako sa k nim správa náš štát a potom sa mi tá naša bosorka V už zdá iba ako celkom milá pani so svojim vlastným uzavretým svetom, do ktorého to pletkovanie akosi už patrí, ako súčasť nášho folklóru.