Ing. Gabriel Huraj

Počúvam, stretávam sa s ľuďmi, ktorí pracujú v CVČ. Ponosy, hľadanie financií, ale aj odborníkov na prácu s deťmi a mládežou. Nezaplatená práca, chýbajúce peniaze, kvalitný personál, chýbajúce pomôcky. Časté sťažnosti učiteľov, prevádzkovateľov či riaditeľov.
Jeden príklad z Nórska. Základná škola, ktorá nie je v poobedňajších hodinách využívaná, ani vo sviatky či iné sviatky poskytuje svoje priestory práve „klubistom“. Je to úplne jedno, či sú to dôchodcovia, záujmové krúžky pre deti, alebo folklórne súbory.
Jednoducho školu je potrebné vykurovať a prevádzkovať aj počas prázdnin či sviatkov. Zodpovedné osoby dostanú kľúče a zodpovedajú za poriadok počas ich činnosti. Majú teráriá, remeselné dielne, skleníky a niektoré aj posedenie pre seniorov. Počas výučby tieto priestory slúžia žiakom no a potom príde druhá várka. Budova je využitá na 66%, okrem noci.
U nás? CVČ musí mať riaditeľa, ZŠ musí mať riaditeľa, každý jeden z nich chce mať vlastnú kanceláriu a poprípade zástupcu či sekretárku a nesmiem zabudnúť na ekonóma. Prevádzkové náklady samozrejme sa zvyšujú. Namiesto činnosti pre deti, riaditelia zháňajú a žiadajú financie na prevádzku a samozrejme aj svoje platy, čoho sú neoddeliteľnou súčasťou.
Pre mňa ako nezainteresovaného je to absolútne mrhanie energiami, financiami miest a obcí, ale hlavne práce s mládežou a deťmi. Čo by sa stalo, ak by na niečo také pristúpili mestá či obce? No nič, iba by ušetrili a nielen to. Deti by mali okamžite na škole možnosť sa zapájať s inými ľuďmi do procesu neformálneho vzdelávania, ku ktorému krúžky určite patria. Využil by sa potenciál nielen učiteľov, ktorí síce aj teraz majú nejaké krúžky, často však iba vykázané na papieri, kvôli dotácii, ale aj externého personálu, ktorý by prešiel z CVČ pod ZŠ. Dokonca by to mohli využívať aj stredoškoláci v daných lokalitách, alebo naopak.
Stredné odborné školy so svojím vybavením by v pohode mohli mať krúžky zamerané na remeslá, rádioamatérov, či programovanie a hneď by si mohli vychovávať aj svojich budúcich študentov.
Stačí len chcieť a využívať to, čo máme. Žiaľ, sme na Slovensku a projekt otvorenej školy sa niekam stratil. Riaditelia namiesto otvorenia škôl ich čím skôr zatvárajú, jednoducho, aby nemuseli no a decká sa zodpovednosti nenaučia, ani keby čo bolo. Mimoškolská činnosť na rozdiel od západných krajín je na okraji. Bol by som však nespravodlivý k bývalému východnému bloku, pretože krúžková činnosť za socializmu sa s tou dnešnou nedá absolútne porovnať. Tak ako sme dokázali zhumpľovať mimoškolskú činnosť za posledných dvadsať rokov, tak to sa podarí málokomu. Školy sú už pomaly na dne, len dúfam, že sa nedostanú až na dno Mariánskej priekopy.