Ing. Gabriel Huraj

Pôvodne som si myslel, že len pán Mikloško túži po štátnom notebooku a nemôže si ho zo svojho platu dovoliť. To už bolo dávno. Teraz chcú svoje noťasy aj sabinovskí poslanci a odsúhlasili si ich. Česť dvom výnimkám. Načo sú vlastne miestnym poslancom notebooky, keď ani nekomunikujú so svojimi voličmi?
Naozaj neviem. 10 000 € na 17 mašiniek. Jeden kus cca 588 €. Na čítanie dokumentov v PDF, alebo Worde celkom slušná suma. Nestačil by im nejaký ipad či iná čítačka? Neverím, že nemajú nejaké PC. Dokonca boli aj také návrhy, čo v prípade opravy softwaru a ostane im po ich poslaneckom pôsobení?
Človek len počúva a počúva, aké kraviny ešte vymyslia. Nikdy by mi to nenapadlo, aby ako poslanec, kdekoľvek by som žiadal o PC. Človek ide do politiky dobrovoľne, nik ho nenúti a mal by sa stotožniť aj s ľuďmi v regióne. Jednoducho, ak je región jeden z najchudobnejších na Slovensku, poslanci si nemajú čo odklepávať notebooky. Pre nič za nič, bez zjavného opodstatnenia. Náhodou potom nebudú chcieť aj zaškolenie, ako ich používať a ako pracovať so softwarom, antivírakom atď.? Poslanci nie sú zamestnancami mestského úradu, ale zastupujú občanov, tak nech si kúpia papier a pero, ak nemajú na notebook, alebo nech ako poslanci skončia.
Je to trošku tvrdé hodnotenie a mnohí mi napíšu, že inde to funguje tak isto. A funguje to zle. Tieto financie by sa dali použiť aj na niečo iné. No čo už, budeme mať poslancov s noťasmi, ktoré sa budú používať „len“ na poslaneckú prácu. To chcem vidieť – a čo takto im ich sem tam skontrolovať?