Ing. Gabriel Huraj

Má nejaké hranice sloboda a s tým úzko súvisiace ľudské práva? Sú tieto práva zastarané a je potrebné ich nanovo definovať? Nekončí sa náhodou sloboda a ľudské práva tam, kde sa začínajú narušovať práva a sloboda iného človeka?
Zopár bežných príkladov porušovania či uplatňovania si svojich práv.
Tradičný príklad: sused má taliansku domácnosť, respektíve si veľmi rád púšťa hudbu nahlas a vás to jednoducho ruší. Sú porušené vaše práva? Podľa mňa sú, ak si niekto chce vybúchať svoje ušné bubienky, nech sa páči. Môže si odhlučniť byť či dom, alebo použiť slúchadlá.
Častý príklad: sobota a vy chcete trošku oddychovať a tu zrazu jeden sused na dvore vypeckovaná hudba a k nemu sa pridá aj druhý, ktorý ho chce prehlušiť. Vaše právo na pokoj je kde?
Príklad z dopravy: hlučná skupina neprispôsobivých občanov znepríjemňuje svojim hlukom, mobilmi a aroganciou cestovanie v dopravných prostriedkoch. Sú porušené vaše práva na nerušený transfer? Jasne, že áno.
Mešká vlak a dôvodom je pokazený rušeň. Čaká sa hodinka – dve a žiadneho odškodného či ospravedlnenia sa samozrejme nedočkáte.
Jedno porušenie, ktoré je brutálne a to porušovanie práv vlastniť. Často v našej krajine je arogancia moci k základnému ľudskému právu priam do očí bijúca. Nízke odškodné za vyvlastnenie domov a pozemkov či užívanie vašich pozemkov napríklad elektrárňami či vodárňami bez akéhokoľvek odškodnenia. Napríklad máte na svojich pozemkoch elektrické stĺpy či prechádza cez váš pozemok plynové, alebo vodovodné potrubie, o ktorých ste ani nevedeli.
Denno-denné porušovanie vašich občianskych práv je až neskutočné. Arogancia niektorých ľudí si uplatňuje svoje „ľudské“ práva, ale človeku ktorému ničia život, nervy a následne aj zdravie, spoločnosť nepomôže.
Vykradnú vám dom, respektíve ukradnú celú úrodu a ak nie sú plnoletí prakticky sa im nič nestane. Kde sú vaše práva? Kde je ochrana?
Prečo je právo také zložité? No, aby ste sa ho nedovolali. Aj jasné prípady sa riešia roky a nachádzajú sa tu rôzne právnické kľučky. Kedy nastane rekodifikácia práva a jeho zjednodušenie?
Kde sú potom hranice? Kde je sprísnenie farmárskeho zákona? Momentálne sa demokracia mení na diktatúru moci a zasahuje do základných ľudských práv čím ďalej tým viac. Nezasahuje však do práv arogantných a mocných. Pre nich totiž nič také neplatí.
Denno-denne sa stretávame s aroganciou moci a doslova úmyselným odkladaním záležitostí, ktoré by slúžili jasnejšiemu výkladu práva a jeho zjednodušeniu.
Kto z politických strán a politikov začne uplatňovať aj vo svojich programoch nielen základné ľudské práva, ale aj ich hranice, ten začne získavať občanov. Kto začne presne definovať medze prípustnosti, začne novú revolúciu, ktorá začala v občianskych právach v 18. storočí.
Nie je už možné viac čakať. Vidíme to na príkladoch utečencov, neprispôsobivých občanov, ale aj súdov, štátnej správy či politikov. Chýba nám základný morálny kódex spoločnosti a jeho neustála aktualizácia, ktorá by kráčala s dobou. Demokracia musí mať svoje hranice. Liberálna politika musí mať hranice. Pravicová, ľavicová či akákoľvek iná. Nevadia mi iné skupiny občanov, ktoré vyznávajú iné hodnoty, pokiaľ ma nenútia na nich pozerať, počúvať či akceptovať ich ako nejaký štandard spoločnosti a neustále vtĺkať do našich hláv, že oni sú už takí a musíme ich akceptovať. Budem akceptovať každého, kto nenaruší moje osobné ľudské práva a ja sa budem snažiť nenarušiť tie ich.
Nastal čas prechodu spoločnosti do anarchie, ktorú budeme musieť nejako zastaviť.
Už len zopár príkladov absolútneho porušovania ľudských práv a slobôd.
Humanitárne bombardovanie.
Lži v médiách a neustále vymývanie mozgov.
Podpora a centralizovanie moci a diktát akceptácie zákonov, ktoré ani nechceme.
Zopár súčasných príkladov zo Slovenska.
Jedna pani terorizujúca susedov hlučným púšťaním opery od 6. do 22. hodiny. Otrepaný a nekonečný boj Oskara D., ktorý už je takým smiechom cez slzy. Nekonečné súdne spory, ktoré sa vlečú dlhé roky, akoby súdy čakali na smrť aktérov.
Zastaví sa to niekedy?