Ing. Gabriel Huraj

Pre a proti, máme byť solidárni, otvorení, milujúci. Máme ich vyhodiť, zastreliť na hraniciach, alebo potopiť lode. Jedni kričia, druhí kričia, ale jediný rozumný krok som počul od jednej pražskej univerzity. Umožnia im študovať, ak spravia prijímacie skúšky v angličtine.
Super aspoň jeden normálny nápad a teraz zopár ďalších, nech trolkovia majú o čom diskutovať.
Nebudem sa vyjadrovať k mŕtvym utečencom. Osobne si myslím, že to boli obete mafiánskych prevádzačov a neschopnej Európskej únie. Dostali našich pohlavárov na kolená. Zopár desiatok obetí v porovnaní s nasledujúcimi ziskami z hromadného prevádzačstva nič neznamená. Asi tak ako to bolo pri humanitárnom bombardovaní. Je potrebné jednoducho verejnú mienku zamerať na podporu emigrantov za každú cenu.
Jedno je isté, Slováci ak emigrovali kedysi aj v súčasnosti na západ, boli to vždy pracanti vo svojich odboroch a to platí aj o robotníkoch. Stavali Ameriku, Budapešť, Viedeň. V 68. emigrovala stredná vrstva, lekári, podnikatelia, ale aj normálni pracujúci, ktorí mali už režimu dosť. Na druhej strane mnoho nás tu ostalo a dokázali sme jednoducho zvrhnúť socializmus (aspoň sme si to mysleli) a nastolili demokratickú spoločnosť (tiež sme si to mysleli). Tu však išlo o to, že sme to jednoducho chceli. Neutekali sme hromadne za hranice. Nežiadali o azyl, pretože Nemec zarábal 2000 € a tu sme mali v roku 2000 okolo 250 €. Pracovali sme tu, niektorí išli von a dostali pracovné víza na dva tri mesiace a makali sme či na vinobraní, či pri dôchodcoch v Rakúsku, robili špinavú prácu atď..
Prečo teda hneď po prijatí sa nepreskúšajú utečenci z vedomostí a zručností, ktoré majú a prečo sa im nepostavia pracovné tábory, ktoré by si sami postavili a hosťujúcej krajine by zaplatili svojou prácou všetky náklady, ktoré na nich vynakladá? Ty budeš piesok preosievať, ty betón miešať, ty variť pre svojich a za svoje, ty robiť ručne tehly atď. Denne odpracovať minimálne 8 hodín, hoci aj pri triedení odpadu pri linke, bez nároku na odmenu, pokiaľ bude v imigračnom konaní. Trikrát denne strava, ktorá sa dodá len pri odpracovanom výkone. Deti samozrejme do školy atď..
Pamätám si časy, keď sme prvý krát išli do Rakúska po revolúcii. Západ prepychový a Tuzex vlastne na každom rohu. Odrazu sme chceli všetko a tak sme ďalej pracovali a snažili sme sa. Stáli sme stovky metrov v rade na víza pred nemeckou ambasádou v Bratislave a triasli sme sa, či ich dostaneme. Potom sme sa triasli, keď sme išli cez hranice a či náhodou sa nebudú colníci veľmi špárať v tej nakúpenej elektronike a nevyrúbu nám clo a DPH. Pracovali sme, pracujeme a snažíme sa prežiť. Stále nemáme nemecké platy a naši dôchodcovia či mladé rodiny sú na hranici chudoby. Ak niekam ideme pracovať, snažíme sa. Aspoň ľudia, ktorých poznám.
Stále sa však vraciame a kúsok po kúsku dúfame, že sa nám podarí raz zmeniť Slovensko k lepšiemu.
Ako sa však podarí zmeniť utečencom krajinu, z ktorej sú, keď z nej hromadne utekajú? Kto tam ostane? ISIL začal inváziu a Európa to pri svojej skostnatenej politike a otvorenej spoločnosti jednoducho prehráva. Rímska ríša zanikla presne takýmto spôsobom (Góti, Vizigóti). História sa opakuje. Európa dosiahla dekadentný vrchol, potlačenie akejkoľvek etiky, práva jednotlivca sú viac ako práva celého národa, národy sa asimilovali do zmesky európskej únie a Babylonská veža (Brusel) dosahuje svoj vrchol pred neodvratným pádom.
Podobne ako vedci zle odhadli rýchlosť klimatických zmien, keď nám vraveli, že sa ich naša generácie ešte nedožije (skôr mali povedať či ich prežije?), ešte v 98. to tak bolo, podobne je to aj s rýchlosťou pádu ekonomík a urýchlenia rozpadu spoločenstiev a ich hodnôt. Vraveli sme, kto posledný odíde zo Slovenska, nech zhasne svetlo, vďaka globalizácii a otupeným ľuďom to nebude potrebné. Nebude totiž kam ísť a Orwell nádherne rozdelil kontinenty vo svojom vizionárskom diele 1984, až si myslím, že to nemohol napísať len tak. Bol Nostradamom 20. storočia.