Ing. Gabriel Huraj

Neviem, či jeho priezvisko má pôvod v junkeroch, ktorí mali značný podiel uchopenia moci v Nemecku roku 1932 a 33 jednou tragickou osobou.
Kopol si do nás, ale trošku zabudol na históriu, prečo sme museli emigrovať. Len nahliadnem do histórie v skratke: od Veľkomoravskej ríše nám Frankovia nechceli dovoliť rozumieť Biblii v rodnom jazyku. Potom nastalo tisícročie poroby, ktoré bolo vystupňované maďarizáciou a podvodom Rakúska na Slovákoch v roku 1848, kedy sme sa postavili za cisára a žali štipľavé papriky z Uhorska.
Medzi tým pre istotu ešte Slovensko ako nárazníkový pás medzi Uhorskom a Osmanskou ríšou. Namiesto pomoci Konštantínopolu ho Benátky vyplienili a nechali napospas Osmanom. Všetko mohlo byť iné.
Po prvej svetovej vojne vznikol prvý Československý štát. Už sme si mysleli, konečne doma a nie v cudzine z ktorej sme sa nepohli celý život.
Prišiel Mníchovský diktát a prvá poriadna zrada zo západu. Že vraj z humanitného a ľudského pohľadu, aby zabránili vojne. Vznik protektorátu, anexia Sudet a vznik okliešteného bábkového Slovenska.
Počas vojny Jaltská a Teheránska konferencia a rozdelenie zón vplyvu. Znovu o nás bez nás. My k ZSSR, aj keď Slovensko vôbec nebolo komunistické. Boli sme len bábkou v hre mocných.
Puč v roku 1948: tu sa Slovákov tiež nikto nepýtal, či chce ísť cestou socializmu, ktorú si vo voľbách nezvolili.
No a prišiel inkriminovaný rok 1968 a výhovorky, že nás ako emigrantov vítali. Bodaj by nie, utekala inteligencia, drobní živnostníci …. Chceli pracovať a prispôsobili sa. Nepočul som, koľko, že to investovali vtedy do našich emigrantov a ako rýchlo sa prispôsobili, ale jedno viem iste, ako náhle prekročí Slovák hranice s ČR, už „mluví“, spíkuje či šprechuje.
Preto sa bojíme, ale nie sme neľudskí. Zažili sme len to, čo mnoho štátov nikdy nezažije. Vojny, anektácie, násilnú asimiláciu, socializmus, okupáciu atď…
Áno, bojím sa nového diktátu a straty samostatnosti v rozhodovaní. Nechcem Štvrtú ríšu. Doteraz sa nám za tieto historické krivdy nikto neospravedlnil a Napoleon, na ktorého som skoro zabudol, je naďalej národným hrdinom Francúzska, ale asi len Francúzov.