Ing. Gabriel Huraj

V jednej debate sme si položili otázku. Čo by stalo, ak by sme našli Ježišov hrob aj s pozostatkami? Ako by sa zmenila kresťanská cirkev? Ja som odpovedal, že pre mňa by to neznamenalo vôbec nič. Veríme v myšlienku a ideu, alebo veríme v dogmy? Viera sa môže pohnúť dopredu, len ak sa začne pochybovať o dogmách, ktoré nevychádzajú zo samotného učenia, ale z príkazov cirkvi, ako riadiacej a ovládajúcej organizácie. Je jedno akej. V súčasnosti vidíme obrovský fanatizmus zo strany islamu, akoby sa vrátili o 500 rokov dozadu. Somálsko či Brunej zakazujú Vianoce. Náboženstvo, ktoré nám predstavujú ako mierumilovné a tolerantné, sa mení.
Problémom je, že aj Európa toho začína mať dosť. Nie politici, ale obyčajní ľudia, ktorým mali pôvodne títo politici slúžiť a nie naopak.
Áno, ak by sa aj našlo Ježišovo telo, veril by som v jeho učenie. Nebol by to koniec viery, ako mnohí predpokladajú. Možno by to bol koniec Vatikánu ako inštitúcie. Teraz sa môžeme pozrieť aj trošku zo širšia na našu cirkev a jej predstaviteľov. Zneužité financie na osobný prospech a luxus. Nezrátaný majetok a sexuálne škandály. Nepriznanie si pochybení u ľudí, ktorí chceli cirkev poľudštiť. Bezák by asi mohol rozprávať.
Prečo nastáva úbytok kresťanskej viery? Práve preto. Veríme v učenie, idey a máme víziu mieru a lásky k človeku. Kresťanstvo ako monoteistické náboženstvo má asi najbližšie k filozofickému budhizmu. Zámerne nepíšem o budhizme ako náboženstve, ale skôr ako o filozofickom smerovaní.
Sú tu Vianoce. Tohtoročné sú akési čudné. Európa a tradície sa nám rúcajú a politici namiesto obrany nás privádzajú svojou zámernou neschopnosťou do anarchie a postupného policajného štátu. Podarí sa im vykoreniť naše tradície a našu temer zabudnutú vieru v kresťanské ideály?
K tomuto prispieva aj samotná cirkev. Samotné cirkevné obrady mi niekedy pripadajú skôr ako masové prikazovanie a vymetanie mozgov. To platí hlavne o niektorých sektách.
Boh je naozaj všade a ak niekedy pochybujem a príkazoch cirkvi, nevravím, že pochybujem o samotnom učení, ale môžem pochybovať o učení, ktoré je prekonané a je ho potrebné prehodnotiť. Nič nie je trvalé a všetko je pominuteľné, preto ani dogmy a stáročné zákony nemusia vždy platiť a môže sa o nich pochybovať. V opačnom prípade nastanú len dve možnosti. Anarchia a rozpad spoločnosti ako ju poznáme s nástupom policajného štátu, alebo nástup extrémizmu v podobe agresívneho náboženstva, strata akejkoľvek demokracie a slobody vyznania. Prečo to všetko teraz píšem na Vianoce? Pretože akosi zabúdame, že za túto situáciu môžeme aj my. Počúvame tupých politikov. Pozeráme stupídne relácie. Mládež už nepozná nič iné, len lietať s palcom po mobile. Kupujeme lacné veci v reťazcoch. Tie veci či už textil, alebo hračky vyrábajú ľudia s 20 € na mesiac a zisky idú korporáciám. Ničíme prírodu. Žijeme v strese a hlavne strácame názor a kritické myslenie.
Už ani len ten sneh nenapadá. Tak dúfam, že aspoň Ježiško príde a nemusí doniesť ani darčeky. Stačí „len“ ten mier, pokoj a láska. Neveril som, že budem niekedy taký infantilný. Avšak postupne strácame význam týchto slov. Šťastné a veselé Vianoce. Dúfam, že na Slovensku ich tak skoro nezakážu, aj keď v Bruseli môže vzniknúť akýkoľvek zákon a nemusí sa dotýkať veľkosti plameňa na adventných sviečkach.