Ing. Gabriel Huraj

Pozeral som na maturantov, ako zbierajú finančné prostriedky na svoje kultúrne obohatenie pred akademickým týždňom absolvovaním povinnej skúšky z dospelosti. Opravujem, to bolo kedysi. Teraz ide o formalitu a papier, že som niečo skončil. Nie o tom som chcel. Skôr ma zaujal jeden fakt. Maturanti kupovali v kvetinárstve kvety pre triednych učiteľov, komisie atď..
Tak ma trošku so súcitom a iróniou napadlo, prečo im vlastne kupujú mŕtve rezané kvety? Kytica vydrží maximálne dva týždne, a ak je učiteľ či učiteľka alergik, tak ani toľko nie.
Prečo trošku nepouvažujú s tým svojimi stredoškolskými hlavami a nekúpia radšej nejaký darčekový poukaz v symbolickej sume? Ak je učiteľ itečkárom, tak z nejakého obchodu s elektronikou, ak je majstrom odborného výcviku, tak hoci aj z obchodu domáceho majstra, alebo ak je niekto jazykárom či dejepisárom, trebárs poukážku do kníhkupectva. No a riaditeľovi či zástupcom by som odporúčal napríklad poukaz na nákup tonerov a papiera v papiernictve.
Koľko vám za tie roky odovzdali vedomostí a snažili sa vám vtĺcť niečo do hlavy a odmeníte ich mŕtvou kyticou, na ktorú zabudnú, vyhodia a zasa vzniká len odpad, ktorý zaťaží životné prostredie a komunálny odpad. Ako by sa tomu potešili pri ich platoch a ministerských prísľuboch o svetlejšej budúcnosti zajtrajška?
Možno to vyznieva trochu ironicky, ale myslel som to naozaj prakticky s ohľadom na potreby a vlastne aj nedocenenú prácu učiteľského zboru a praktického využitia finančných prostriedkov, ktoré môžu slúžiť naozaj k obohateniu a stálej spomienke na vás – študentov a nie na zvädnutú a vyhodenú kyticu.