GabrielHuraj

Keramikár je človek, ktorý z rovnakého kusa hliny dokáže vyrobiť produkt aj pre bohatého aj pre chudobného. Aj takto sa dá charakterizovať. Remeslo, ktoré mám rád a ktoré formuje ľudstvo už od začiatku jeho uvažovania, má svoju výstavu v Prešove. Výstava, ktorá na malej ploche prezentuje veľmi veľa. Vývoj keramiky a hrnčiarstva je bezprostredne spätý s vývojom ľudstva. Keramika je doslova na každom kroku vôkol nás a nie je žiaden človek, ktorý sa s ňou nestretol, či nemal niečo z nej doma.
Biblia ju spomína na mnohých miestach, či už v Starom alebo Novom zákone. I to jej jeden z dôvodov, prečo túto výstavu navštíviť. Prierez ôsmymi tisícročiami keramiky je aj úžasná možnosť spoznať jej vývoj a pokrok, ktorý dosiahla.
Tradičná remeselná keramika je temer pred zánikom. Zopár fanatikov sa stále nájde a jej výrobu oprášia, vyprodukujú znova výrobok, kde je vrazená ruka jeho tvorcu. Je úplne iné piť čaj či kávu z ručne robeného hrnčeka, ktorý je jediný na svete a má svoju pečať výroby, ako piť z priemyselného hrnčeka alebo nedajbože, z plastu.
Engobovaná, zadymovaná, točená, modelovaná, glazovaná, solená …. tisícky druhov zdobenia, výrobných postupov, to je keramika.
Tiež som sa zúčastnil na otvorení tejto výstavu, ako príklad ešte idealistu, že ručná výroba keramiky a hrnčiarstvo, patrí aj do 21. storočia. V jednej z vitrín určite uvidíte aj moju tvorbu. Výstava predstavuje aj nás – pätnásť súčasných keramikárov, ktorí sa snažia nezabudnúť na tvorbu ľudskej stopy v hline a pretváranie „blata“ na malé umelecké dielko.
Tento rok aj naše OZ ARK-VS, končíme s projektom „Hodnotenie keramikárov“, kde pripravujeme keramiku na akreditáciu a zároveň tvoríme aj na základe medzinárodnej spolupráce hodnotiace kritériá pre keramikárov. Je to jedna z možností ako zachovať tradičnú ručnú výrobu a možno aj aplikovať takúto výučbu. Znovu budeme potrebovať zriadiť cechy či iné organizácie, ktoré by takýchto ľudí združovali. Prežitie remesla však nezáleží len na samotných remeselníkoch, ale aj na podpore zo strany štátu. Ručnej práci a hlavne takejto „špinavej“ sa mládež už veľmi venovať nechce. Je to drina a každý výpal je pre keramikára prekvapením a nie vždy mu zaručuje úspech. Je to drina aj relax. Nikto z nás asi nikdy nebude milionár, ale každému želám ten pocit, ak po človeku ostane nejaký hmatateľný výrobok, alebo ak niekam idete a tam je váš hrnček.
Výstava je naozaj ukážková. Na otvorení bolo množstvo ľudí a na máloktorej som sa stretol s takouto účasťou, kde sa návštevníci tlačili. Určite je na mieste poďakovanie pani riaditeľke a dvom zanietencom, ktorí sa na jej príprave podieľali – Peter Kočan a Marián Čurný.

foto: autor