GabrielHuraj

Míľovými krokmi sa blížime k nástupu novej diktatúry. Pochody za slušné Slovensko sa už zmenili na politické mítingy a propagáciu osôbok koordinovaných Mojžišom či Stankem. Nachádzame sa na prahu novej diktatúry. Cenzúra beží v plnom prúde a odstraňujú sa nepohodlní ľudia. Rozohrala sa hra medzi opozíciou a koalíciou a akosi sa zabudlo na ľudí, ktorí majú jedných aj druhých dosť.
Vytvárajú nám nového nepriateľa v podobe Ruska a národne orientovaných štátov. Prečo vlastne? Pretože máme byť ovládaní zvonka? Kradne sa veselo ďalej. Súdne spory sú neúmerne dlhé a zákony voči silným totálne benevolentné. Ruší sa u nás stredná vrstva a všetky zákony a poplatky sú orientované práve na túto produktívnu vrstvu, ktorá maká, drží hubu a platí pôžičky. Dostali sme sa do smrteľnej slučky.
Prešiel som niečo vyše tridsať štátov a nezaujímal ma mekáč či iná globálna produkcia. Zaujímal ma ich život, bežné radosti a starosti, kultúra a hlavne som akceptoval ich tradície, náboženstvo, zvyky u nich doma a to požadujem od každého aj pre každého hosťa či migranta, čo navštívi Slovensko.
Vrátil som sa z Kapadokie. Pred odletom sme mali menšie obavy z Turecka. To čo nás čakalo bolo niečo fantastické.
Nie však o tom som chcel. So známym sme sa bavili o predčasných voľbách a prečo nie sme veľmi za nich. Jednoducho nám to nesedí. Nie preto, že sme za Smer, ale práve preto, že nechceme vymeniť jedných zlodejov za druhých. Ostáva len dúfať, že vznikne hnutie bez takýchto oligarchov politiky, ktorí sa trepú do parlamentu pre príjem z hlasov a financovanie strany zo štátneho rozpočtu.
Rusko je nepriateľ, Bašár Assád je nepriateľ, Irán sa znovu stáva nepriateľom. Migrantov musíme prijímať. Národné obrodenie je zakázané. Neoliberálny fašizmus nám preniká do životov a my si to vôbec neuvedomujeme. Za jednu „po zadku“ decku sa pomaly dostanete do basy a môžu vám ho odobrať. Kult dieťaťa je na vzostupe. História sa prekrúca.
Poslal som premiérovi otvorený list, bez akejkoľvek odozvy. No nebol som to len ja, chcel som pozvať aj na to stretnutie s detičkami aj Gusta Murína či Juraja Poláčka. Určite by sa prihlásili aj iní na debatu za okrúhlym stolom. No nestalo sa. Pán premiér Pellegrini si radšej podiskutuje s Mojžišovými deťmi. Môj list pochopiteľne úplne odignoroval. Nie, nesťažujem sa, len mi to pripadá ako taká hra, nech sa ľudia medzi sebou posekajú a my si rozdelíme potichučky korisť.
V predchádzajúcom blogu som len stručne popísal podsúvanie zmeny histórie v reklame Progresívneho Slovenska a klamstiev, ktoré za tak krátky čas dokázalo to videjko odprezentovať. Vraj sloboda??? Vraj žijeme v mieri – kdeže sa to NATO angažuje? Na Ukrajine nie je vojna? Nie sme náhodou na prahu tretej svetovej? O čom to ten mladík trepe? M. Šimečka v tom jasno zjavne nemá, ani v pojmoch, ani vo vývoji. Dokonca sa zastanem aj Sulíka, Orbána, Fica a ostatných, ktorých použil na začiatku svojho nepodareného PR reklamného produktu. Ani jeden z politikov v uvedenom kontexte neprikrášľoval stav únie. Naopak, EÚ zidealizoval Šimečka.
Nie, neoliberalizmus nesmie nahradiť demokraciu. V prvom rade zrušte zákon o hanobení národa, rasy a presvedčenia, ktorý sa začal zjavne zneužívať na politické odstraňovanie nepohodlných ľudí!