Ing. Gabriel Huraj

Je to len istá úvaha o nás, obyvateľoch Slovenska. Neoliberáli jednoducho vyhrávajú, aj keď ich všeobecná podpora je v rámci podpory obyvateľstva možno na úrovni 20%. Obrovské kampane a podpora či už zo zahraničia, alebo zo slovenských žraločích skupín. Iste, peniaze momentálne hýbu svetom a iné názory sa udupávajú pod zem. Ak ste národne orientovaný, ste už fašista či nacista. V praxi sa však nikdy od neoliberálov nedozviete, čo to vlastne chcú. Vždy idú proti niekomu a hľadajú si nejakého nepriateľa. Zdá sa vám to podobné s nacizmom?
V spôsoboch, aké používajú na svoju propagandu, by sa našiel aj Goebbels. Ak máte iný názor, je vás potrebné zničiť. Za socializmu bola aspoň jedna výhoda. Udávalo sa sporadicky a každý vedel, kto je nepriateľ. Dokonca aj disidenti si našli prácu v kotolni. Iste, stali sa aj zločiny, z tých sa jednoznačne treba poučiť, ale teraz vás ničia oveľa sofistikovanejšie.
Momentálni mocní sa rozdelili na dva tábory a v súčasnosti sa bavia o tom, kto je väčší či menší zlodej. Diskusia skončila a ak nie si s nami, si proti nám. Tretia cesta vraj neexistuje.
No a to je chyba. Chybou je myslieť si, že iné názory v spoločnosti neexistujú.
No a teraz k tej tretej ceste, v ktorej sa ľudia vyjadrujú priamo, bez politickej korektnosti a majú vlastné myslenie. Poznám množstvo takýchto ľudí a aj tu na Pravde je skupina blogerov podobného zmýšľania. Sťažujeme sa, že nemáme koho voliť a čia je to chyba? No len naša. Trpíme miernym mesiášskym komplexom a tu radím aj seba. 90% názorov máme rovnakých, ale nedokážeme sa normálne spojiť a niekedy aj prekonať určitú averziu, ktorá možno vznikla len vyslovením iného, odlišnejšieho názoru. Chýba nám určitá preambula či naša malá ústava základných myšlienok. Vypisovanie po webe nepomôže a nebudú nás rešpektovať, pokiaľ sa skutočne nespojíme.
Je dokonca podivuhodné, že mnoho názorov ľavičiarov, ale tých skutočných sa začínajú zhodovať s názormi pravičiarov. Teda vzniká určitý prienik myšlienok a ideí a už sa nedá deliť politika na pravicu a ľavicu. Kto sa chytí takejto úlohy a koľko ľudí osloví? Sme naozaj nemohúci. Ja si viem predstaviť spoluprácu viacerých prúdov a myslení, pokiaľ by vznikla základná doktrína a ciele, ktoré by akceptovali všetci. Kto nás bude zastupovať? Vieme ako, vieme prečo, len nám chýba základný faktor. Spolupráca. Vtedy by sa možno oba v súčasnosti súperiace tábory aj spojili proti takémuto hnutiu. Dokonca si viem predstaviť normálnu spoluprácu viacerých myšlienkových a ideologických prúdov. Ak by ľudia videli takúto spoluprácu, možno by sme mali úspech, zatiaľ prehrávame a ojedinelé ostrovčeky úspechu sú veľmi slabou útechou.
Jednoducho, ak máme zriadenie demokratické, v ktorom rozhodujú politické subjekty, je potrebné sa tomu prispôsobiť. Utópia je dobrá pre fantastov, ináč nás zvalcuje neoliberalizmus a môžeme sa poberať aj so Slovenskom do zabudnutia. Áno, som aj prorurský a aj proeurópsky, ale nie v takomto skupenstve, ako sa to teraz uvarilo. Viem si predstaviť normálnu Európu založenú na základných princípoch národnej spolupráce a nie centralizovaných direktív, pokiaľ konajú proti národným záujmom a proti bezpečnosti jej obyvateľov. Niekedy je potrebné prijať aj tvrdé kroky na našu obranu. Áno, viem si predstaviť vznik takéhoto subjektu, ale našli by sa vôbec ľudia, ktorí by sa pridali? Dokázali by sme to, alebo budeme medzi opozíciou a koalíciou ako medzi dvomi mlynskými kameňmi?