Ing. Gabriel Huraj

Vôbec sa mi nechcelo písať o otvorení olympiády, ale jednoducho mi to nedá. Zopár postrehov. Na začiatku sa mi to ako tak páčilo, staré hity, pekné miesta Paríža, až kým neprišla karnevalová prehliada cirkusu dekadentných podivností. Nuž, propagácia športovej udalosti v podobe obezity s korunkou, ako ruská Marfa po mesačnej výkrmni v perníkovej chalúpke, ma veľmi nenadchlo. Viem, čo je to súboj s obezitou a aké to má zdravotné následky, ale toto bolo cez. Obezita je jednoducho diagnóza a zdraviu škodí a to platí aj na mňa! Nie som na to hrdý a je to súboj s vôľou, ale určite to nie je na propagáciu s korunkou. Obezita spôsobuje až príliš veľa problémov. To bola skôr reklama na nezdravú výživu s nevkusom módneho šatníka zo second handu. Úplne najhorší bol utečenec šmolko (ako to už spomínali) z ComicsConu. Vraj modrý Bakchus, pravdepodobne predávkovaný viagrou či niečím iným. Autor týchto scén musel fičať na iných stimuloch. Ináč sa to povedať nedá. Toto už nebolo umenie a ani to nemalo nič spoločné s olympiádou. Veď aj na nej zakázali účasť mužom v ženských súťažiach. Už len modrý odhalený bimbas mu tam chýbal pri tej poslednej večeri ku šťastiu. Zbytočne dlhé a dezorientovane orientované. Otvárací ceremoniál, teda jeho program mal pramálo spoločné so samotným športom. Bola to len propaganda určitého izmu.
Fakt ma potešila napríklad Celin Dion a hlavne jej životná sila, to sú príbehy hodné príkladu. Horiaci klavír a v pozadí Notre-Dame asi mal niečo symbolizovať. Nuž, Fantóm Paríža ma programovo nepresvedčil. Rád som si pozrel miesta, ktoré som navštívil a pripomenul si ich a to nie raz. Možno mali aj ukázať, čo spravili s tými 100.000 bezdomovcami a či tiež majú sviatok a „rôznorodosti“.
Metal ma vcelku potešil a v pohode by som šiel na koncert skupiny, avšak sťaté hlavy Marie Antoinetty a propagácia krvavej revolúcie v čase olympiády, ktorá by mala byť skôr oslavou pokoja a mieru ako krvi. To sa skôr hodí na koncert Alice Coopera či Iron Maiden, alebo King Diamond.
Teraz k tej druhej myšlienke, ako keď som pozeral správy o našich politikoch na OH. Medzi nimi aj predseda strany Hlas Matúš Šutaj Eštok. Len taký postreh, aj keď si svoju prácu zastáva veľmi dobre, v súčasnosti by skôr mohol uvažovať o predsedovi parlamentu. Ako predsedovi Hlasu by skôr pasovala funkcia predsedu parlamentu ako ministra. To len na margo funkcií. Možno by aj Danko ustúpil v takomto prípade zo svojich požiadaviek. Je jasné, že tento silový rezort, teda ministerstvo vnútra je takým horúcim zemiakom, ale fakticky ako predseda strany by sa mal venovať aj strane vo väčšej miere a dozerať na jej činnosť. Funkcia predsedu parlamentu by viac pristala predsedovi strany a to druhej najsilnejšej vládnej strany aj po voľbách.