Ing. Gabriel Huraj

Máme tu nový rok, v ktorom ceny veľmi neklesli, plyn nám už neprúdi, EÚ fakticky nevie, čo má robiť a okrem geniálneho vynálezu „privarených vrchnákov“ k fľašiam toho veľa nevymyslela, ukrajinský front sa neustále posúva na západ, Čína nás valcuje, školstvo nielen u nás, ale v celej EÚ je už pomaly na smiech, rozdiely medzi starými a novými členskými krajinami sú stále väčšie a to dobiehanie už akosi neexistuje.
Načo sa môžeme „tešiť“? Určite na zvyšovanie cien, alebo možno na predčasné voľby. Je isté, že nielen Slováci si nevedia vybrať politikov – odborníkov. Vedenie EÚ je znova v rukách otáznej zmluvy fajnseru. Nuž čo, korupcia vo vysokých kruhoch je len lobing a na nich sa zákony nevzťahujú.
EÚ zistila, že tá zelená agenda asi nie je až taká dobrá a Nemci zistili, že vypnutie ich jadrových elektrární dotuje prostredníctvom spoločného trhu celá EÚ. No nie je to fantastické?
Čo povedať, od našej vlády som čakal podstatne viac odbornosti a nielen nový šat štátnej hymny, kde opozícia klasicky kritizuje úplne všetko z princípu a nie z faktu, či je to naozaj dobré, alebo zlé. Je to mierne povedané trošku primitívne. Jedno je však isté. Politikom chýba analytické myslenie. Ponúkajú riešenia bez dopadu a to už vyše tridsať rokov. Neposunuli sme sa nikam a pokiaľ nebudú spravovať krajinu skutoční odborníci, ani sa nikam neposunieme. No a tu je problém. Skutočne si Slováci musia voliť populistov zľava či sprava? Žiadna zo súčasných parlamentných strán ma nepresvedčila o svojej odbornosti, skôr je to len taký zotrvačný dojazd. No a z EP to vôbec nie je o nič lepšie. Súbor populistov, ktorí sú doslova utrhnutí z reality a zaslepení svojimi mesačnými odmenami za nič nerobenie.
Jednoduché riešenia sú zametené pod koberec. Neodbornosť doslova na každom kroku. Zákony postavené na hlavu a úpadok morálky sú neklamnými znakmi pádu spoločnosti.
Sú aj pozitívne veci, zatiaľ žijeme ako tak, až kým Nemecko nepadne a s ním aj naša ekonomika. Jednoducho neustály rast HDP nie je možný do nekonečna. Vyčerpávajúca vojna medzi Ruskom a Ukrajinou nás presvedčila len o jednom a to ako propagandisticky vystupujú novinári, politici a spravodajstvo z jednej či druhej strany. Skutočne sa už vedie otvorená vojna medzi východom a západom, ale západ tú vojnu prehráva. Ak si zoberieme ekonomickú silu východu a problémy západu, tak vojna na Ukrajine najviac vyhovuje Číne a predlžovať ju bude Rusko. Nebudú sa nikam ponáhľať, veď majú len lopatky a čipy z práčok, armádu prakticky podľa údajov z Ukrajiny už nemajú a ani techniku. Len po takých správach je ťažké uveriť, že Rusi postupujú. Vojna sa drahými raketami nevyhráva a v súčasnosti sú tanky, lode, vrtuľníky už mimo hry. O tom som už písal veľmi dávno. Máme však onakvejších odborníkov, len škoda mackov, vraj v zime spia, ale tých našich sa to asi netýka.
Správu o totálne zbabranom manažmente pri Covide sme tiež ešte nevideli a pravdepodobne pri takom výkone zodpovedných ani neuvidíme, pretože to zobrali presne z opačného konca ako mali. O konsolidácii škoda písať, tak zle navrhnuté opatrenia som v žiadnom štáte nevidel, všetko prehodiť na plecia občanov je to najhoršie, čo mohli urobiť. Bude to mať presne opačný efekt. Ľudia prestanú míňať a začnú šetriť. Firmy odídu a vláda sa pravdepodobne sústredí na veľkých zamestnávateľov a malých pustí k vode. Slovensko mi ešte viac začína pripomínať montážnu halu ako kedysi. V minulosti sme boli aspoň poľnohospodárskou krajinou, ale akosi sa nám tu všetko rúca.
Témou pre občana bola v súčasnosti hymna. Nebola to jej zmena, ako písali kedysi denníky a hovorili opoziční politici, ale len zmena aranžmánu. Nuž, veľa kriku pre nič.
Ešte ako tak ma potešila taktová železničná doprava, lenže má to háčik. Ono je potrebné na zvýšenie počtu cestujúcich zaviesť aj dodržiavanie pravidiel slušného cestovania. Máte chuť ísť do vlaku, kde každému cinká mobil, majú hlasité hovory a niektorí cestujúci vrieskajú na celý vlak?
Máte chuť cestovať, ak vás vo vlaku doslova terorizuje tlupa neprispôsobivých občanov? No nie veľmi. Lenže kompetentní znova nepočúvajú jednoduché riešenia, medzi ktoré určite patrí aj obmedzenie, alebo zrušenie cestovania za peniaze všetkých, respektíve za pôžičku. Veru, nie je to cestovanie zadarmo.
Čím ďalej, tým viac pochybujem o tých našich „politikoch“. Skôr mi pripadajú ako dobrodruhovia túžiaci po moci a ovládaní más, ale ešte žiaden ma nepresvedčil, že chce úprimne pomôcť. Stávame sa krajinou s neobmedzenou mocou administratívy a za chyby politikov platia občania, ktorí ich ešte dosadia do týchto funkcií. Sme národom masochistov, ináč si to neviem vysvetliť.