Ing. Gabriel Huraj

K nášmu chaosu v parlamente a otázke či budú predčasné voľby, alebo nie asi toľko. Otázka nie je, či budú, ale kedy budú. Je tu však aj jedna šanca a to, čo ak by vzniklo cca 70 ministerstiev? Schválne len 70, lebo poniektorým sa asi naozaj lepšie hlivie len tak v lavici. Čo bolo minule je tu znova. Veď my sme zvyknutí.

Príde ešte tornádo transakčnej dane a nový balík úsporných opatrení a máme to. Budeme dosahovať dane. Navrhujem aj taký menší protest, čo keby SZČO tak prerušili na pol roka živnosti, veď čo už, nech sa to nejako utrasie a uvidíme, čo sa stane. Zatiaľ je to len naháňanie peňazí pre banky a zbytočná b…..ácia, ktorá sa minie účinku.

Nešťastná EK a ich šéfka Fon „Lies“. Zelená agenda už nie je na pretrase. Ideme zbroooooojiť!!! Len 800 miliárd €, no čo že to je, vytiahnem zo zadného vrecka. Len som nepochopil, ako budú tie zbrojovky, ktoré patria do ťažkého priemyslu kupovať povolenky a dodržiavať zelenú agendu. To sa môžu motoristi so spaľovákmi aj potrhať, ale už ste videli, koľko spotrebuje nejaký tank, alebo raketa zelenej elektriny vyrobenej v uhoľných elektrárňach v Nemecku? Už vidím, ako sa nahrádzajú náboje bambusovými šípmi či budeme používať kuše, praky a tak pekne ekologicky. Stíhačky si tiež užijú a budú spaľovať čo? Skvapalnený plyn Ruska, ktorý nakúpime z USA? Ideme zbrojiť s neskutočným rozpočtom a motoristi, na ktorých sa to zvalilo z každej strany sa môžu len čudovať, či tá ich mašinka je naozaj dôvodom globálneho otepľovania.

Samozrejme plyn, ktorý sa používa pri výrobe streliva asi nahradíme gumipuškami. Kdeže len ostal zdravý rozum? EÚ zaspala tak, ako ešte nikdy. Veľmi mi to pripomína 70. roky a počiatok brutálneho zaostávania socialistického bloku pri jeho plánovanom hospodárení a zbrojení.
Ukrajina je v súčasnosti totálne pritlačená k múru a cieľ Ruska a USA vôbec nemusí byť poraziť Ukrajinu, ale zdecimovať EÚ. Nemáme nerastné bohatstvo, základné výrobné prostriedky a energie sú trikrát drahšie ako v USA a možno šesťkrát drahšie ako v Rusku a o Číne škoda hovoriť. Kým my sme sa borili so štupľami na fľaškách a vrtuľkami na poliach, zvyšok sveta nás tak obehol, že sa z toho tak skoro nespamätáme.

Politika a politické strany v EÚ? Skutočne je potrebná nová klasifikácia strán.
Tradičné politické spektrum v EÚ je dnes len divadlo pre naivných voličov. Pravicoví a ľavicoví politici sa tvária, že medzi sebou vedú večný boj o hodnoty, no v skutočnosti ide len o prerozdelenie moci a peňazí medzi tými istými ľuďmi. Skutočná otázka, ktorá dnes rozdeľuje Európu, neznie: Ste pravicoví alebo ľavicoví? Skutočná otázka je: Chcete silnejšiu Európsku úniu alebo chcete slobodu?
A takto by sme mali deliť politiku v EÚ:
1. CENTRALISTI – fanatici európskeho superštátu. Ich snom je, aby Brusel diktoval všetko – od vašej dane až po to, čo máte jesť. Všetko pod taktovkou Európskej komisie. Parlament? Ilúzia! Členské štáty? Pre nich len administratívne jednotky.
2. FEDERALISTI – tí, čo chcú udržať balans medzi štátnou suverenitou a spoločnou politikou. Nie sú až takí zúriví ako centralisti, ale majú rovnaké ciele – silná EÚ, no štáty si ponechajú niektoré kľúčové kompetencie.
3. NÁRODNÉ STRANY – sú za Európu ako ekonomické spoločenstvo, ale nie ako diktát Bruselu. Ich prioritou je udržať národné štáty ako hlavne rozhodovací jednotky. Povedzme to jasne – to sú poslední ochrancovia toho, čo nazývame európska kultúra.
4. AUTONOMISTI / EUROSKEPTICI – tí, ktorí vidia EÚ ako zlyhaný projekt, ktorý vedie k strate suverenity, ekonomickej závislosti a politickej nesvojprávnosti. Ich riešenie? Buď totálna reforma únie alebo EXIT.
A až potom príde pravica a ľavica. Lebo dnes je to takto: Pravicové a ľavicové strany nám predávajú staré ilúzie, zatiaľ čo sa v Bruseli rozhoduje o tom, či si štáty udržia suverenitu alebo budú len hromadou kolónií.
Väčšina volených politikov v EÚ dnes iba poslušne plní príkazy elít. Zmätok medzi pravicou a ľavicou je len nástrojom na odvádzanie pozornosti od skutočného problému – straty rozhodovacej schopnosti národných štátov. Ak si dnes niekto myslí, že volič ľavicovej alebo pravicovej strany v EÚ volí o svojej budúcnosti, je naivný. O všetkom rozhodujú iní.
Kde stoja hlavné politické strany v EÚ?
Európska ľudová strana (EPP) – Federalisti. Podporujú hlbšiu integráciu, ale s dôrazom na zachovanie určitých právomocí pre členské štáty.
Progresívna aliancia socialistov a demokratov (S&D) – Centralisti. Chcú silnejšiu úlohu EÚ v sociálnych otázkach a hospodárskej regulácii.
Obnovme Európu (Renew Europe) – Centralisti na myšlienkových steroidoch. Liberáli, ktorí tlačia na maximalizáciu právomocí Bruselu.
Európski konzervatívci a reformisti (ECR) – Národne orientovaní, odmietajú hlbšiu politickú integráciu, chcú viac suverenity pre štáty.
Identita a demokracia (ID) – Euroskeptici. Volajú po radikálnej reforme alebo úplnom vystúpení z EÚ.
Slovenské politické strany a ich postoje k EÚ
Smer-SD – Národná strana, balansuje medzi euroskepticizmom a pragmatizmom.
Progresívne Slovensko (PS) – Centralisti, silne proeurópski, chcú hlbšiu integráciu.
KDH – Federalisti s kresťanskými hodnotami, podporujú EÚ, ale s rezervami.
HLAS – skôr federalisti, koncepčne síce blízka, ale zároveň vzdialená SMERU
SaS – Euroskeptici s liberálnym ekonomickým prístupom.
Republika – Národná strana podobne ako Smer.
SNS – Euroskeptici, čo chcú? Chceli ministerstvo športu, ktoré si zriadili a zároveň odovzdali. Ináč skutočne patria medzi Euroskeptikov. Len pri nich je to v súčasnosti dosť ťažké určiť, keďže členov majú v parlamente myslím len jedného.