Ing. Gabriel Huraj

Tento rok sa skončil projekt z programu Erasmus+ s názvom Druhá šanca. Keď sme začínali, nemali sme ani šajnu o 3D tlači či 3D skenovaní. To, čo nasledovalo, bola čistá závislosť. Fakticky, z ničoho, len z informácie, že niečo ako 3D tlač vôbec existuje, sme sa pustili do realizácie pilotných kurzov, a to aj s českými kolegami. Iste, mnohí si poviete, že to nič nie je, ale keď už máte zopár krížikov, mladšie ročníky vám všade vykajú, aj keď ste si pred pár rokmi potykali, a šedín je už viac ako pôvodnej farby …

Dve slovenské a jedna česká organizácia sa dali na cestu vzdelávania tých starších, ale stále sviežich. Ak by nebolo tohto projektu, všetky tie poznatky, ktoré sme získali, by asi ostali kdesi medzi vesmírom a našimi mozgovými závitmi. 3D tlač je totiž fakticky budúcnosť priemyslu, ale aj domácich majstrov, učiteľov… jednoducho sme nenašli odbor, v ktorom by sa 3D tlač neuplatnila alebo sa uplatní v blízkej budúcnosti. A naozaj to nebola len nejaká módna záležitosť. Bolo to niečo ako droga. Síce drogy ako take nepoznám, až na všadeprítomný alkohol, ale len v miernom množstve.

Či už ste si vytlačili hračku, náhradnú súčiastku, model, formu alebo dekoráciu – to už je vlastne jedno. Každého to opantalo a niektorých až tak, že sa začali pýtať, či by sa náhodou nedali vytlačiť aj zubné protézy. Ja reku, že zubári a zubní technici určite už tlačia, ale nie na takýchto bežných tlačiarňach a už vôbec nie s takýmto materiálom. Na začiatku sme v tom mali doslova španielsku dedinu. Filament, extruder, G code – pre niekoho úplne neznáme slová, ale to je presne ten zázrak, keď sa vám podá daná informácia doslova polopatisticky a hlavne názorne.

V súčasnosti už neplatia žiadne slovenské návody, ak tak ešte možno nejaké české. Tak príde vhod výkladový slovník a pomenovanie jednotlivých častí, alebo youtube. Pre mňa osobne bolo obrovskou školou poskladanie našej hlavnej učebnej pomôcky od Prusa MK4. Kým som dostal krabicu plnú súčiastok, bol som v šoku – no nič, gumové medvedíky to nevyriešili. Lego či Merkúr, ktoré som skladal ako malý, mi zjavne ostali v prstoch, lebo aj strojný inžinier by sa mohol ľahko potrápiť pri 3D tlačiarni. Našťastie sa to podarilo na prvý krát.

Projekt nám zároveň ukázal, ako veľmi meškáme za Čínou, ale aj za Českou republikou, a o USA radšej nehovorím. Technologicky zaspala celá Európa. Tam, kde by sme mohli mať 100 % recykláciu plastov, tak radšej ich spaľujeme, posielame do Číny alebo na smetiská. Myslím, že ten, kto začne vyrábať cenovo prístupné extrudéry či lisy na výrobu vláken, alebo sa pustí do vývoja špeciálnych 3D tlačiarní, ako napríklad na tlač keramiky, si zabezpečí nielen zdroj príjmov, ale aj miesto inovátorov v budúcich čítankách VT a AI revolúcii.

3D tlač je totiž cesta k originálnej výrobe aj kusových výrobkov či častí. Nepotrebujete žiadne formy, a už vôbec nie viacdielne. Pohyb v osiach X, Y a Z je neobmedzený a fantázii sa medze nekladú.

Projekt nás však priviedol aj k druhému fenoménu súčasnej doby – k AI (umelá inteligencia). AI bude určite dobrý pomocník, ale zlý pán. Rýchlosť vývoja AI je priam neuveriteľná. Ale to nechám na nabudúce, lebo táto téma si zaslúži samostatný článok.

No a teraz už len na záver musím poďakovať našim partnerom, Pilot & Son a DEX Innovation Centre, bez ktorých by to celé nebolo možné. Naozaj, bez vás by sme len ťažko našli cestu z tej španielskej dediny a hlavne našej agentúre Erasmus+.

„Financované Európskou úniou. Vyjadrené názory a stanoviská sú však výlučne názormi a stanoviskami autorov a nemusia nevyhnutne odrážať názory a stanoviská Európskej únie alebo Európskej výkonnej agentúry pre vzdelávanie a kultúru (EACEA). Európska únia ani EACEA za ne nenesú zodpovednosť.“