Ing. Gabriel Huraj

Chaos v DPH
V celej tejto kauze je jedna vec, ktorá rozprúdila diskusiu, a to výška pokuty za, mierne povedané, trošku nezmysel – aj keď po prečítaní zákona je to diskutabilné, a hlavne po dodrbanej zápisnici. Lenže ono je potrebné pozrieť sa na to, kto za takýto zákon hlasoval, kto ho navrhol. Museli to byť len poslanci, a tu sa ukazuje ich „kvalita“.

Pre zmenu prílišná iniciatíva zamestnancov finančnej správy a musím povedať, že v súčasnosti nielen ich. Kedysi bolo známe: „Ja som baník, kto je viac?“ Respektíve: „Ja som KSČ a všetci ma môžete!“ Kam sme sa to dostali? Nuž, stratil sa zdravý rozum. Úradníci sa stali pánmi situácie, až kým sa doslova ľudia nevzbúrili. Niežeby bolo v zákone najprv upozornenie, potom náprava a až tak sankcia, ak by sa to dialo opakovane, ale u nás drb – rovno pokuta, a za hocičo!

Chaos v DPH je neskutočný: 5, 10, 19, 23, transakčná daň a dodatkové číslo „pokuta“ – ako čísla 5 z 35, už sa len trafiť. Ak už ekonómovia riešia, ako účtovať kávu s cukrom alebo len čistú, a ako majú naúčtovať, ak sa niekto rozhodne dať si časť jedla zabaliť… To je už pre je***. To fakt muselo bolieť tých zákonodarcov, že toto poschvaľovali? To fakt nám nestačili tie dve hladiny, 10 % a 20 %?

Úradníci a takisto aj vláda si musia uvedomiť, že všetko platí a tvorí iba výroba a poprípade služby, nikto viac. Všetko ostatné je spotreba – od školstva cez zdravotníctvo, armádu atď. až po našich veľmi, ale veľmi drahých poslancov.

Proste podmienky na podnikanie pre malých a stredných podnikateľov sú v hlbokom mínuse. Ak si zoberiem Írsko či severské štáty, kde môžu mať aj vyššie dane, takáto šikana tam neexistuje. Už v predchádzajúcom blogu som písal, ako funguje podpora napríklad pri aktívnej politike zamestnanosti, kde síce máte dva platné paragrafy, a to súbežne, ale majú príkaz prehodiť vás do toho pre vás nevýhodnejšieho. A to je čo zač? Len základ, že na poradenstvo pre dlhodobo problémové osoby sa vyčlenilo cca 42 miliónov €, a takých projektov sú tam a boli desiatky. Kto ich písal, bol úbohý amatér odtrhnutý z praxe, bez akýchkoľvek poznatkov.

Najhoršie na celej veci je, že ak som ich upozornil na súbeh zákonov a nelogiku a spýtal sa, prečo neupozornili Bratislavu, tak mi povedali, že to nie je v ich moci. A že ak chcem, ponúknu mi nejaké robotnícke miesto a nech si počkám 2 roky, že to nie je dlhá doba. Ja som nevedel, či sa mám smiať, či plakať. Skutočne som si myslel, že ľudia si vymýšľajú o tých požiadavkách ÚPSVaR-u, kontrolách atď. Soráč, ale títo ľudia nemajú ani šajnu o malých a stredných podnikoch a takto to ďalej nejde.

Tu vôbec nejde o konsolidáciu, ale o nenažranosť štátu a absurdity, kedy radšej každý hľadá nejaké kľučky. Zo Slovenska sa nestáva tiger – a to ani nikdy nebol – ale skôr mača zaviazané vo vreci pred utopením, pretože majiteľ sa takto rozhodlo. Ale to, že mu potom myši zožerú úrodu, už nerieši.