Ing. Gabriel Huraj

Rozpútala sa mediálna vojna okolo dotácií rodinných príslušníkov našich politikov. Chcem však upozorniť na úplne iný problém, ktorý tu máme. Problémom nie sú dotácie pre tieto organizácie, ani projekty, ak boli urobené. Problémom je schvaľovací proces. V tejto oblasti by som už mohol pôsobiť ako expert s vyše 20 ročnými skúsenosťami. Teda, kde ja vidím generálny problém a je to pri všetkých programoch, od európskych až po tie národné či sektorové. Problém je hodnotenie vs. hodnotitelia. Preto by som sa skôr zameral na daný problém a porovnal by som možno aj spätne kvalitu predkladaných projektov a posudky hodnotiteľov úspešných a neúspešných projektov. To je generálny problém, kde fakticky nastáva možný klientelizmus a protekcionizmus. Jednoducho „raz ty mne, potom ja tebe“. Dokázať to je temer nemožné, jedine priamy nezávislým preskúmaním a verejným vypočutím predkladateľov. Je tu ešte jedno riešenie, ale to až neskôr.

Preto si myslím, že daný problém je skôr v etickej rovine, či a ako sa dosiahol proces explicitne nemožný, objektívny výber schvaľovania projektov a zamietnutia ostatných nepodporených projektov. Niekedy sú hodnotiteľské posudky skôr ako detské práce a mnohokrát si samotné v zdôvodnení odporujú. Ono poniektorých hodnotiteľov aj poznám a považujem ich za odborníkov len v určitých oblastiach, ale ak majú hodnotiť niečo úplne mimo ich fachu, tak je to hrôza. Naučené frázy, ako odpinkať jeden projekt a ako druhý schváliť. Je to všetko o formulácii a možných známostiach, ale veľmi ťažko o objektivite. Preto aj Fico aj Šimečka sa mýlia. Nemusia sa navzájom, odvolávať, ale mali by sa kontrolovať. Preto sa radšej pozrite na neschválené projekty a porovnajte ich s tými, ktoré podporu dostali. Zoberte si mená hodnotiteľov a ich prepojenia a posudky, no a potom môžete odvolávať. Slovensko je také malé, že ešte aj koaličník a opozičník môžu byť vzdialená rodina a v tejto oblasti pôsobí naozaj veľmi úzka komunita.