Ing. Gabriel Huraj

Filozofia, morálka, zručnosti, práca so skrutkovačom, alebo slušné správanie voči starším….
Pomaly, ale isto sa zo škôl tieto slová stratili. Naozaj sú to pre terajšiu generáciu mladých iba slová. Najhoršie je, že sú to pre mládež už len cudzie slová. Aká matka, taká Katka, alebo čo otec, to syn dvakrát. Staré známe porekadlá, na ktoré rodičia zabudli a učitelia nemajú silu nahradiť v škole aj rodinu.
Princíp rodiny zlyháva. Neúplné rodiny sa stávajú tradíciou. Samorasty už samozrejmosťou a ulica sa stáva školou. K tomu pripočítame tupú televíziu a tragikomické reality šou a máme výstup, s ktorým už ani škola nič nespraví. Výhovorky, že môj syn či dcéra má len takú či onakú diagnózu, sa majú nahradiť podstatne jednoduchším spojením. Mám sprosté decko, pretože sa mu nevenujem a namiesto toho, aby som ho vyskúšal a skontroloval, som mu dal do ruky mobil, nech je na webe s tou svojou virtuálnou partiou a nech sa cez víkend ožerú hoci aj ako dogy, ale nech nám dá pokoj.
Nájdu sa aj rodičia, ktorí sa venujú tej svojej ratolesti, ale toto nie je určené im.
Dobšinské učiteľky mali pravdu, zviditeľnili sa a povedali svoje a… skončilo sa to. Dobrá myšlienka aj dosiahnuté výsledky s problematickou skupinou žiakov, do ktorej postupne spadá aj majorita a ich nádejne upadajúce pokolenie. Mám pocit, že nielen rodičia tejto minority by mali začať chodiť znovu do školy, ale aj ostatní rodičia by si mali zopakovať čo to o slušnom správaní, morálke, výchove, slušnosti atď.
Škola je podnik na rozvoj zručností, schopností a rozvíja mozgové funkcie šedej kôry. Nie základné potreby a pudy, ale vyššie vzdelávacie schopnosti Homo sapiens.
Vážení rodičia, telefonujete za pásom výrobnej linky? Spíte v práci? Chodíte ožratí či sfetovaní? Vynadáte riaditeľovi či vedúcemu, len tak, pretože sa vám chce? Napadnete svojho kolegu a nedajbože fyzicky atakujete šéfa? Papuľujete, kade chodíte, pretože viete, že sa vám nič nestane? Natáčate si vedúceho počas výkonu práce a zavesíte ho na web?
Ako dlho by ste ostali v práci, ak by vám na to vaši nadriadení prišli? Ani sekundu!!!
No a ten chudák, doslova chudák učiteľ, bez akejkoľvek podpory (ochrany s manuálom, há há há) zo strany štátu a niekedy aj vedenia školy (pretože žiak = €), len sa pokúša niečo dostať do tých dutých hláv, ktoré majú toľko diagnóz, že učiteľ už ani nevie, či vôbec existujú.
Máme slabé školstvo. Prestalo sa memorovať. Prestalo sa hrať a v podstate maturitu zvládne temer každý, okrem našej minority, ktorá už dávno zistila, že výhodnejšie je poberať sociálne dávky a o ostatné sa postará štát. Načo sa učiť? Na nič. Kým budú mať sociálne podpory vyššiu pridanú hodnotu ako vzdelanie, nič s tým nikto nenarobí. A nejde pritom o deti, ale práve o rodičov. Rodičia sú chybou v systéme a systém je chybou rodičov a tu je prapríčina, prečo sa nemôžeme pohnúť ďalej a prečo sa už našim deťom nebude lepšie žiť.
Ak je v hlavných správach správa číslo jedna, že učíme naše deti, ako sa používa skrutkovač, tak ja už naozaj neviem.
Načo integrovať? Nie telesne postihnutých, o tých tu vôbec nejde. Prečo by nemohli fungovať triedy podľa IQ a prečo by sa nemohli testovať žiaci a ich schopnosti každý rok a postupovali by takto do vyšších stupňov? Prečo by sme nemali zrušiť 80 % vysokých škôl a doslova pestovať špičkovú elitu a tisíce podpriemerných sociálnych pracovníkov, politológov, bezpečnostných manažérov, ekonómov a dokonca aj učiteľov?
Načo je to dobré, ak decko nevie chytiť do ruky skrutkovač a čakan nevidel ani s ďalekohľadom. Načo takú mládež, ktorá nevie ostrihať stromček či opraviť vodovodnú batériu, ale zato vie spraviť selfie, z ktorého sa ani nenaje a ani nie je nijako spoločnosti prospešná?
Prečo sa neučí na školách rétorika ako povinný predmet?
Prečo sú na okraji predmety ako etika, etiketa a prečo sa neučí jeden zo základných predmetov ľudstva a to filozofia už od základných škôl?
Sokrates podľa Aténčanov kazil mládež, pretože ju učil rozmýšľať a tak si musel vypiť svoj pohár smrti. My učíme žiakov či študentov, ako za nič dostať maximum a ako maximum môže 80% využiť pri umývaní riadu či utieraní zadkov rakúskym dôchodcom. Nuž čo, to je obraz nášho školstva.
Učiteľky z Dobšinej neurobili žiadnu chybu, to len systém zlyhal.