Ing. Gabriel Huraj

U nás by nemal byť sviatok ani tak 17-teho, ale skôr sviečková demonštrácia, alebo o pár dní neskôr, keď sme sa o tom viac dozvedeli a išli hlava nehlava do toho. Dá sa povedať, že to bola len pohodlná zmena režimu, keď si aj vtedajší pohlavári uvedomili, že nejako potrebujú legalizovať majetok a dostať sa k ešte väčšej moci. Ciele boli nesplnené a sľuby ostali v 89-tom. Už sa vôbec nedá vyhovárať na minulý režim. Už sa nedá vyhovárať na nič. V ničom sme sa nepoučili a dokonca aj samotná EÚ ustúpila od svojich hlavných cieľov a stáva s a z nej ideologické monštrum centrálneho riadenia pod tvrdou diktatúrou EK pod vedením Ursuly. Žiaden rozdiel nevidím medzi diktátom komunistov a súčasným vedením EK, ktoré sa rozhodlo diktovať už úplne všetko. S kým máme byť kamaráti, koho máme nenávidieť, dane vyrúbu už aj za dýchanie a všetko na úver. Už skôr som písal, že je to pád Rímskej ríše, ale v neskutočne rýchlom slede. Dobrá myšlienka, ale veľmi zlá realizácia. Opozícia ako koalícia, hra pre ovečky.
Už ma to fakt nebaví mať takýchto politikov z oboch strán. Kam sa stratili normálni odborníci, ktorí by nechceli tento štát rozkradnúť? Je to vari preto, že vedia komunikovať, nevrieskajú a hľadajú riešenia a sú nebodaj aspoň trošku čestní a bez blbých sľubov? No takéto osoby nie sú vôbec voliteľné. Ľudia potrebujú diktátorova, chcú ich, chcú si ventilovať a aplikovať svoje zvrátené chúťky politického masochizmu priamo na sebe. Ide nám rozčuľovanie, ohováranie a ožobračovanie iných. Sme nenažratá spoločnosť, ktorá má tak veľké ego ako samotný vesmír. Všimli ste si, že žiaden politik či všeobecne človek si za toho nevie priznať chybu, ak ju urobil a len hľadá výhovorky a o štátnych a verejných zamestnancoch to platí násobne. Nič sa nezmenilo, skôr naopak. Dostať sa do vrcholovej politiky je niečo také ako choroba. Dala by sa liečiť, ale len skutočne silnými osobnosťami, čo v súčasnosti asi nemáme a to sa netýka len nás. Po takomto chaose zväčša nastáva príchod tvrdej diktatúry. Spomeňme si na Nemecko po prvej svetovej a bude všetko jasné. Dve menšinové politické frakcie, ktoré medzi sebou zviedli súboj a mlčiaca väčšina. Nakoniec obe skupiny sa až tak od seba veľmi neodlišovali a jedna dokázala sfanatizovať možno 99% národa a kam to viedlo. Úlohy sa brutálne otočili a z bývalých zástancov demokracie sa stávajú diktátori a z bývalých extrémistov sa stávajú obhajcovia demokracie a slobody.
Fakt sme toto chceli? Cestovanie, voľný pracovný pohyb tovaru a ľudí – to áno, ale čo má znamenať súčasný diktát na každom kroku a totálne nezmysly? Prebujnený aparát EÚ už nevie, čo od rozkoše. Namiesto znižovania počtu zamestnancov a nezmyselného navyšovania rozpočtu, alebo nebodaj transparentnosti sme svedkami lobizmu, diktátu, úplatkárstvu na najvyšších kruhoch a bohorovnosti vedenia, ktoré sa vraj podľa seba samého nikdy nemýli. Robia všetko pre to, aby sa dobrý projekt rozbil. Ak by totiž tie kraviny nerobili, zistili by, že už nie sú potrební a čo by potom taký zamestnanec v Bruseli robil, ako by odôvodnil svoju pozíciu a existenciu?
Vymyslíme schránky, ktoré sú teraz na oštaru. Ono sa možno dobre stalo, že to dopadlo až do takýchto najvyšších kruhov, lebo len v takýchto prípadoch sa to začne riešiť. Skutočne sa môžu dostať absolútne absurdných situácií, kde by si mohli žalobcovia aj úplne všetko vymyslieť a vám všetko bloknú, aj keď nemáte o tom ani šajny a možno ani len nepoznáte tieto osoby. Vcelku fajn návod pre bezchrbtových ľudí.
No a to ma fakt už nebaví. Delenie ľudí a totálne uletené nepriateľstvá v spoločnosti na základe politiky idiotov. Vraj kriedová revolúcia vulgarizmu? Takto bačovsky sa nikto z nás nevyjadroval ani v 89-tom. Ak sme protestovali, tak fakt slušne, bez vulgarizmov. Nuž čo, zaviedol to Matelko a odvtedy kultúra politiky klesla na úroveň kanála. Temer ako dokonalá inklúzia, ako to stále omieľajú. Len ona sa akosi nepreniesla do vyššej kultúry, etiky a etikety, ale práve naopak, padá na stále hlbšie dno a jedni sa prispôsobujú druhým. A prečo? Pretože sa nám to páči, pretože tu máme politické divadlo, ktoré nás rozdeľuje a mocipánom sa fajnovo v takejto spoločnosti vládne, pretože aj ten ospevovaný generálny štrajk nie je možný, len ak, tak ten kriedový. Škoda kriedy – jeden počmáraný šašo ako druhý, žiaden rozdiel. Mimochodom som si pozrel aj tú prednášku a hlavne tých študentov. Školstvo by sa malo nad sebou kruto zamyslieť, kam smeruje, pretože tam, kde inteligencia nie je a nedokážu ani sformulovať jednu zmysluplnú myšlienku a nevedia byť kvalifikovaným oponentom v diskusii, ani AI nepomôže. Porovnajte si rozhovory z 89-teho a súčasnosti. Prestali sme sa počúvať a argumentovať.