Ing. Gabriel Huraj

Braňo Král dal výzvu na FB, že chce od nás reakciu na súčasné médiá – čo sa nám páči, čo nepáči a kam by sa možno mala žurnalistika uberať a kam sa uberá teraz. Tu si dovolím napísať svoj názor. Mám za sebou vyše 1000 blogov na rôznych platformách a vcelku aj celkom slušnú, aspoň akú-takú čítanosť. Prečo som ja začal písať? Aby som sa vypísal a nedusil v sebe nejakú myšlienku, a tu je podstatný rozdiel oproti novinárom. Novinár sa má snažiť byť objektívny. V súčasnej dobe môžem takýchto redaktorov a novinárov zrátať na prstoch oboch rúk. K jedným z pozitívnych príkladov môžem v pohode zaradiť aj Braňa Krála. Mňa osobne prekvapil.

No teraz k tomu, čo mi vadí na súčasných mainstreamových aj ostatných novinároch, či skôr už len prispievateľoch a publicistoch. Skutočne neviem, či niektorí nepíšu skôr fantasy, alebo si vymýšľajú detektívky na objednávku, ale od novinového článku požadujem overené fakty, a to aj s dôkazmi, reálne zhodnotenie skutkovej podstaty, poukázanie na problém a možno aj jeho riešenie. Požadujem, aby sa poukazovalo na kauzy, či už sú z takéhoto, alebo onakého tábora. V tomto by mali byť novinári nezávislí. Žiaľ, až na niektoré výnimky vôbec nie sú. Novinár by mal poukazovať na veci zlé, ale aj dobré, a možno aj vo vlastných radoch. Akosi som nezachytil, aby mainstream kritizoval iných z mainstreamu, zväčša si našli akože konšpirátorov. Tu sa pozastavím. Kto je vlastne konšpirátor? Už fakt neviem, pretože už tam radia aj ľudí, ktorí zanalyzujú dopady a hodnotia, čo môže priniesť to alebo ono, a ak náhodou analýza nie je od spriaznenej duše, tak je to konšpirácia.

Súčasní novinári, to je čistá katastrofa. Fakticky ani neviem, či sú vôbec vyštudovaní novinári, a ak áno, čo ich to na tej škole učili, ak zoberieme do úvahy, že napríklad Král novinárčinu asi neštudoval, pokiaľ viem, tak právo. Načo potom takú školu vôbec živiť?

Skutočne od novinárov a hlavne od vyprodukovaných správ vyžadujem kontrolu, presnosť, analýzu a dopad. Nič viac. Nie sú to žiadni nadľudia a mnohokrát sú tie články alebo aj otázky v debatách niečím hrozne amatérskym. Sú postavené skôr tak, aby vyvolali emóciu u diváka či čitateľa, a nie aby poukázali na praktické riešenie a problém.

Médiá si už vytvorili svoje zoznamy nepriateľov a ostatné ich nezaujíma. Tu dokonca dám za pravdu, a nie prvýkrát, aj Cigánikovej, a to v tom, že už by konečne mal vzniknúť zákon o pokutách a trestoch pri takýchto klamstvách. Už som o tom zopárkrát písal, len neviem, prečo politici populárne opatrenia navrhujú vždy vtedy, keď sú dole, a nie vtedy, keď majú možnosť zmeniť to vo vláde. Ak by strana a jej predstavitelia dostali napríklad pokutu 50 000 € za to, že inú stranu označia za fašistickú (za prvý priestupok) a potom by sa to stupňovalo, možno by sme tu nemali odrazu fašistov, mafiánov, debilov, imbecilov, zlodejov atď. Možno by sa to aspoň trošku skultúrnilo a nevychovávala by sa nenávisť od detstva, ako to znovu predviedlo jeho veličenstvo Matovič na svojich mítingoch. Možno by ani jeho už nevolali tými desiatkami prezývok, medzi ktorými dominuje aj Matelko. Jednoducho tu musia byť určené hranice. Prečo to politikom, ale aj novinárom vyhovuje? Sú to také spojené nádoby – ako za Rímskej ríše, proste chlieb a hry. Síce na seba kydáme, lebo jeden kradne viac ako ten druhý, ale v celku je to divadlo. Dokonca aj novinárom a televíziám sa štedro pridáva zo štátneho rozpočtu – síce neviem na čo, ale padne tam ročne zopár miliónov a obyčajný človek má divadlo za svoje vlastné.

Úroveň súčasných novinárov je presným zrkadlom úrovne politikov, a to česť výnimkám, ktorých je možno 5 %. Obe strany sú dvoma stranami tej istej mince a tej istej spoločnosti. Nič viac, nič menej. Weby sú plné nenávistných komentárov jednej či druhej strany, ale cca 80 % ľudí na všetko úplne kašle, ak nie ešte väčšie percento. Novinárom, tak ako politikom, už tých vyše 80 % obyvateľov neverí, a to je tá spojená nádoba. Ak by zrazu zo Slovenska zmizli, možno by nastal pokoj. A ak by vypli web, tak síce generácia Alfa a možno aj Zet by mala trošku problém s detoxom, ale možno by znovu objavili silu dialógu a priamej komunikácie.