Ing. Gabriel Huraj

To, čo teraz prebieha, už nie je ani sranda, ani príjemné, ani vizionárske, ale je to prehliadka neschopnosti politikov robiť čokoľvek pre ľudí. Akosi aj to, čo je myslené dobre, sa nakoniec otočí a ukáže neschopnosť politikov analyzovať dôsledky. Nič nie je domyslené a administratíva sa rozrastá do neskutočných, až obludných rozmerov. Nastáva akási diktatúra úradníkov.

Nie je možný odpor ani kontrola a poniektorí štátni a verejní úradníci sú až príliš aktívni pri výkone svojej služby, akoby sa báli svojho prepustenia. Idú si jednoducho obhajovať nutnosť existencie svojich pozícií v štátnej a verejnej správe. Nič na tom, že podniky už nevládzu. Podobný príklad majú predsa priamo z EÚ.

Je neskutočné, že aj ten najlepší nápad sa končí katastrofou, snahou namastiť si vrecká a donekonečna obhajovať vlastnú neschopnosť. Je neuveriteľné, čo sa to deje. Zdravý rozum akoby začal ustupovať. Kritika tých „mojich“ je absolútne neprípustná. Preboha, ľudia, to ste už fakt zošaleli? Taká nenávisť v oboch táboroch pre hlúposť a neodbornosť politikov je priam niečo neskutočné.

Je to čím ďalej, tým horšie. Tiež som minule sedel so známymi a nedali dopustiť na chyby pri covide. Lekári trepali bludy, že vraj po vakcinácii sa nemôžete nakaziť, atď. „Očkovanie je sloboda“ a podobné kraviny. Nesmierne veľa chýb bolo urobených a čudujem sa, že to dopustili aj lekári. Načo bolo nasilu nútiť do „dobrovoľného“ očkovania aj ľudí, ktorí covid prekonali?

Transakčná daň „génia“ ekonomiky, neustále zvyšovanie daňovo-odvodového zaťaženia, podpora asociálnych skupín, likvidácia malých a stredných podnikateľov – a ani veľkí už pomaly nestíhajú. Proste jedna katastrofa, ktorú začal Matelko, a akoby sa táto vláda nevedela spamätať a po troch rokoch pokračovala v rovnakých šľapajach.

Z opozície som nejako nič rozumné nevidel okrem návratu k rovnej dani, ale aj tam je potrebné skutočne zaviesť progresívnu daň. Daň sama osebe nie je problém. Problémom sú zálohové platby na odvody atď., namiesto logického návrhu, aby sa platby každý rok anulovali a išli od začiatku, na rozdiel od preddavkov, ktoré môžu byť niekedy likvidačné. Nie každý rok je v podnikaní rovnaký.

Úprimne, túto masu úradníkov nie je možné dlhodobo živiť. Priemysel to už nedokáže.

Kedysi som dával návrh, nech sa zruší totálne zbytočný deviaty ročník, čo by v konečnom dôsledku znamenalo pre štát úsporu približne jednej miliardy eur – skorší nástup do práce, zníženie dotácií na základné školy o jeden rok atď.

Úradníci mi už pripadajú skôr ako nástroj šikany. Hurá, nachytali sme nejakého človeka, ktorý sa tváril, že je invalid, a ďalších sto sme znechutili a pripravili o chuť vôbec niečo robiť.

Niekde sa stala brutálna chyba. Akoby sa oba tábory dohodli, že pre ľudí je najlepšie, ak sa navzájom hádajú a obhajujú stupiditu tých svojich, namiesto konštruktívnej kritiky.

Je tu len jeden princíp súčasných politikov – raz berú jedni a potom druhí. Akoby vstup do politiky bol nejakou chorobou. Politici sa chvália, čo všetko dokázali. No nedokázali nič. Len sme ich poverili správou našich financií, z ktorých žijú. A odmena? Likvidácia strednej vrstvy.

Už nemáme stále čas voliť menšie zlo.

Prečo som v názve spomenul Republiku a v celom blogu nie? Pretože fakt nemusia nič robiť, aby možno aj vyhrali voľby, ak by to zobrali ešte odbornejšie do svojich rúk.