Ing. Gabriel Huraj

Je
zaujímavé, že pred voľbami všetci sľubujú živnostníkom hory – doly. Prešiel som
si zopár rokov dozadu zákony a ich početné novelizácie. Zatiaľ som ich
napočítal cez 130. Normálny živnostník nemá šancu sa v tomto galimatiáši
ani vyznať.

Sme na tom
tak chabo ako naše zdravotníctvo, či školstvo. Len s tým rozdielom, že my
živnostníci odvádzame štátu. Každoročný nárast odvodov do systému a jeho
absolútna netransparentnosť nás jednoducho ničí.

Štát si
niečo vymyslí a ty živnostníček len plať. Registračné pokladne, hygiena,
požiarne smernice, označenie prevádzky, knihy jázd, pokladne…. No čo taký
kováč má s tým všetkým robiť? Živnostenský zákon hrubý ako Biblia, len
keby bol aj taký zrozumiteľný a poučný. Jednoducho by sme ho potrebovali
zjednodušiť a jasne definovať. Je zastaraný a vôbec nezohľadňuje
tempo a vývoj doby.

Živnostníci
sú na tom naozaj zle. Zlaté Fínsko či Nórsko. Tam toho naozaj veľa
nepotrebujete. Ak chcete podnikať, dostanete do rúk malú príručku
a hotovo. Za daň to máte a podnikáte. Iba snom môže byť pre nás také
niečo ako v Nórsku – zmluvy dohodnuté ústne! Síce aj u nás je to
možné, teda určite aspoň u jedného podnikateľa, ktorý mal tuším „iba“ 72
firiem. Kráse sa mu podnikalo v spolupráci s daňovým úradom.

Na Slovensku
nie je nič nemožné. Poctivý živnostník ledva prežije. Každý mesiac má niečo čo
musí ustriehnuť. Jeden živnostník musí pomaly živiť aj ekonómku či právnika.
Jednoducho ľudia zabudnite na to, že chcete na tej našej hrude podnikať. Ak si
nájdete prácu v zahraničí, potom tu príde na rad 101 a dvojmesačný
povinný dištanc zo strany sociálnej poisťovne a máte po práci
a zmluvách.